Koncern STRABAG patrí medzi najvýznamnejších zhotoviteľov dopravných a pozemných stavieb na Slovensku. Ako veľký hráč si však uvedomuje, že stavebníctvo vyprodukuje až 38 % celosvetových emisií CO2. Ako chcú dosiahnuť ekologickú neutralitu do roku 2040? Ako sa stavajú k recyklovaniu surovín? A čo z nich robí 3. najlepšieho zamestnávateľa roka v oblasti stavebníctva? Spýtali sme sa Branislava Lukáča, technického riaditeľa a konateľa STRABAG s.r.o.
Dali ste si ambiciózny cieľ byť do roka 2040 klimaticky neutrálni. Aké sú prvé kroky tejto premeny?
Stavebníctvo aktuálne spôsobuje takmer 40 % celosvetových emisií CO2. To je naozaj vysoké číslo, čo však zároveň znamená, že udržateľné stavebné riešenia môžu výrazne pomôcť globálnemu znižovaniu uhlíkovej stopy, ktorú dnes ľudstvo zanecháva. V koncerne STRABAG si uvedomujeme, že cesta ku klimaticky neutrálnej budúcnosti bude možná len vtedy, ak sa stavebnému priemyslu podarí rýchlo a masívne znížiť emisie, ktoré v súčasnosti produkuje. A práve na tom pracujeme. Pomocou moderných technológií, inovácií a digitalizácie sa snažíme šetriť prírodné zdroje, znižovať spotrebu energií a zvyšovať efektivitu svojich procesov. Kladieme dôraz aj na obehové hospodárstvo, snažíme sa v maximálnej miere recyklovať a upcyklovať stavebné materiály. Napríklad v prípade výroby asfaltu sa nám aj na Slovensku darí postupne zvyšovať podiel asfaltových zmesí s použitím recyklátu, ktorý v minulom roku predstavoval vyše 70 % z našej celkovej výroby. Samotný recyklát pritom tvoril 9,3 % z celkového objemu vstupných materiálov, zatiaľ čo v roku 2022 to bolo 8,9 %. Takmer 100 % všetkých odpadov, ktoré pri svojej činnosti vyprodukujeme, odchádza na materiálové zhodnotenie, pričom veľké množstvo z nich zhodnocujeme vlastnými kapacitami.
V súčasnosti máme päť zberných dvorov a v roku 2021 sme ako prvá spoločnosť na slovenskom stavebnom trhu získali aj súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie materiálov. V roku 2018 sme sa ako jedna z prvých stavebných spoločností na Slovensku zapojili do dobrovoľnej schémy EMAS a v roku 2019 sme získali čestné uznanie za „angažovanosť v environmentálnom manažmente a neustále zlepšovanie environmentálneho správania“. Spolupracujeme aj s inovatívnym startupom Ecobutt, s ktorým sme na jeseň 2022 zrealizovali unikátnu asfaltku s obsahom recyklovaných cigaretových ohorkov. V koncerne máme viacero tzv. majákových projektov, ktorými demonštrujeme, že stavať sa dá aj udržateľne. Nájdete ich na stránke www.work-on-progress.strabag.com.
Takmer 100 % všetkých odpadov, ktoré pri svojej činnosti vyprodukujeme, odchádza na materiálové zhodnotenie.
Čo bude pre vás v tomto smere najväčšia výzva?
Najväčšou výzvou asi bude presvedčiť investorov stavieb o dôležitosti zavádzania udržateľných stavebných riešení. V stavebnom sektore sa musí udomácniť pojem udržateľnosti hlavne v ponímaní využitia recyklovaných vstupných produktov nie ako výrobkov druhoradej kvality, ale ako prostriedkov na možné zefektívňovanie stavebných procesov. Tu však ide skôr o nastavenie celej našej spoločnosti, tlak zákonodarcov z EÚ by nemal byť jedinou hybnou silou tejto myšlienky.
Dá sa spojiť tlak na ekologicky šetrnejšie postupy s neutíchajúcim tlakom na najnižšiu cenu pri súťažiach o verejné zákazky?
Niektoré udržateľné riešenia a digitálne metódy síce šetria aj náklady, ale prechod na výstavbu šetrnú k prírodným zdrojom a energiám si často vyžaduje nemalé investície. Tlak na cenu je pri hospodárení s verejnými zdrojmi pochopiteľný, dá sa to však spojiť aj s inovatívnymi riešeniami a ochranou životného prostredia, a to správnym nastavením podmienok súťaže.
Prvotná investícia potrebná na prechod na ekologicky šetrnejšie postupy v počiatočnej fáze neprinesie okamžitý želaný efekt zlacnenia stavebnej výroby. Sme však presvedčení, že ekologické postupy sa v budúcnosti určite odzrkadlia aj na ekonomike stavebnej výroby. Minimálne z pohľadu šetrenia prírodných zdrojov, ktorých získavanie je čoraz nákladnejšie.
Ekologické postupy sa v budúcnosti určite odzrkadlia aj na ekonomike stavebnej výroby.
STRABAG dokonca disponuje inovačným centrom. Čomu sa aktuálne venuje?
Innovation Center v Stuttgarte je príkladom, na ktorom chce náš koncern ukázať, že moderná výstavba môže byť šetrná k životnému prostrediu. Okrem udržateľných materiálov a energeticky účinných technológií tu naši nemeckí kolegovia stavili aj na digitálne pracovné metódy ako BIM 5D® či LEAN a inovatívne nástroje, ktoré využívali vo všetkých fázach procesu výstavby – od prvých plánov cez realizáciu až po prevádzku budovy. V moderných priestoroch inovačného centra dnes pracuje približne štyristo zamestnancov, ktorí sa venujú vývoju nových riešení v oblasti IT, inovácií a digitalizácie.
Už samotná budova vášho inovačného centra je zaujímavá a svojím spracovaním veľmi inšpirujúca. Mohli by ste našim čitateľom priblížiť, aké technológie ste pri jej výstavbe použili?
Na výstavbu tejto šesťposchodovej bezbariérovej budovy sa použili ekologické materiály, ako napr. nízkoemisný betón na hrubú stavbu, recyklovaný hliník na okná a nosnú konštrukciu fasády, prírodná minerálna vlna ako izolácia. Fasáda je sčasti zelená a okrem dodatočnej izolačnej funkcie aj filtruje prach, zlepšuje ovzdušie a znižuje hluk. Na zavlažovanie zelene slúži šesťdesiattisíclitrová zberná nádrž na dažďovú vodu. Budova je sčasti energeticky sebestačná. Na streche je nainštalovaný vysokovýkonný fotovoltický systém od našej koncernovej spoločnosti HUMMEL SYSTEMHAUS GMBH, ktorý v kombinácii s batériovým zásobníkom napája predovšetkým centrálne technické zariadenia budovy a nabíjacie stanice na elektromobily a elektrobicykle. V celej budove sú položené kobercové dlaždice s certifikátom C2C, ktoré sú vyrobené výlučne z recyklovaného materiálu a sú plne recyklovateľné. Budova inovačného centra získala zlatý certifikát od spoločnosti DGNB, ktorá v Nemecku hodnotí udržateľnosť budov.
Budova inovačného centra získala zlatý certifikát od spoločnosti DGNB, ktorá v Nemecku hodnotí udržateľnosť budov.
Inovačné centrum poskytuje moderné priestory s optimálnymi podmienkami na kooperatívnu spoluprácu. Zamestnanci majú k dispozícii sedemdesiatdva spoločných pracovných miest (tzv. „desksharing“), deväť miest na nerušenú prácu (tzv. „hide-outs“), deväť tzv. „think tanks“ na diskutovanie v malých skupinách, dve zasadačky pre väčšie tímy, dve kuchynky a spoločenskú miestnosť, ktorú navrhli samotní zamestnanci. Srdcom budovy je špeciálne navrhnuté poschodie s rôznymi pracovnými zónami, priestorom na aplikácie rozšírenej a virtuálnej reality a tzv. projektovými garážami na interdisciplinárne projekty.
Presuňme sa na Slovensko, kde aktuálne budujete úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna. V akej fáze sa výstavba nachádza?
Tento prestížny projekt realizujeme v rámci združenia spoločne so spoločnosťami Doprastav a Eurovia. V súčasnosti sa na stavbe realizujú nosné konštrukcie kľúčovej časti projektu, ktorou je mostná estakáda v údolí Krivánskeho potoka. Momentálne je zrealizovaná kompletná spodná stavba estakády v rozsahu pilierov a krajných opôr. Na nosnej konštrukcii sa v určitých častiach realizujú nosné trámy technológiou výsuvnej skruže, letmou betonážou a vysúvaním. Pokračuje montáž krídlových prefabrikovaných vzpier a začala sa už aj realizácia spriahajúcej dosky v časti mostného objektu realizovaného technológiou letmej betonáže. Z celkového pohľadu sa dá povedať, že v súčasnosti je realizácia mostných objektov stavby – ako rozhodujúceho plnenia projektu – dokončená približne na 70 % z celkového konečného rozsahu.
Na trase budúcej rýchlostnej cesty sú hotové hrubé zemné konštrukcie (násypy a zárezy) a začne sa s výstavbou dažďovej kanalizácie, po ktorej bude nasledovať realizácia nestmelených vrstiev vozovky.
Najzaujímavejšou je pre nás výstavba časti estakády, ktorú realizujeme vysúvaním mostnej konštrukcie, pri ktorom v plnej miere využívame svoju vlastnú technológiu.
Estakáda bude po dokončení najdlhšia na Slovensku. Akým technickým výzvam ste čelili pri jej realizácii?
Estakáda je dominantou celej stavby. Nachádza sa v údolí Krivánskeho potoka a jej realizácia je naozaj komplikovaná. Celá estakáda je dlhá 4,4 kilometra a realizuje sa po úsekoch, ktoré sa postupne spájajú a vo finále vytvoria jeden ucelený mostný objekt. Sme radi, že máme možnosť realizovať takýto projekt, v ktorom vieme naplno využiť všetky svoje odborné mostárske kapacity. Najzaujímavejšou je pre nás výstavba časti estakády, ktorú realizujeme vysúvaním mostnej konštrukcie, pri ktorom v plnej miere využívame svoju vlastnú technológiu.
Práve potreba aplikácie technológie vysúvania patrí k technickým výzvam tohto projektu, a to z dôvodu, že táto časť estakády sa realizuje zo stredu budúceho mostného objektu – najprv v smere staničenia a potom, po otočení výrobne, proti smeru staničenia. Vysúvanie zo stredu mostného objektu postupne na jednotlivé strany bolo pre nás skutočne veľkou výzvou, lebo týmto spôsobom sa daná technológia ešte neaplikovala.
Prvá časť vysunutia nosnej konštrukcie s dĺžkou 400 metrov je v súčasnosti kompletne zrealizovaná. Úspešne sme zdolali aj technicky náročnú operáciu otočenia výrobne a teraz plynulo pokračujeme vo výstavbe druhej časti nosnej konštrukcie v smere na Lučenec.
Ďalšou technickou výzvou tohto projektu je morfológia územia a geologicky náročné podmienky. Tie si vyžiadali nutnosť súbežnej realizácie jednotlivých úsekov mosta nasledujúcich za sebou, v dôsledku čoho sú už zrealizované časti estakády nedostupné z terénu. Preto musíme so všetkým materiálom vrátane prefabrikovaných vzpier manipulovať pomocou vežového žeriava a kvôli montáži prefabrikovaných vzpier sme dokonca boli nútení vyložiť na most nákladné auto s návesom a autožeriavom, a to pomocou ďalšieho veľkého autožeriava.
Technické komplikácie výstavby vznikli aj pri prekládke niektorých sietí, čo spôsobilo časové problémy pri realizácii, keďže dosiahnutie dohody s dotknutými stranami bolo zdĺhavé. Aj samotný prístup k jednotlivým častiam stavby bol komplikovaný pre zložitú morfológiu terénu staveniska.
Myslím si, že všetky výzvy projektu sme zvládli, čo nás aj technicky a odborne posunulo, a momentálne sú práce na projekte v plnom prúde.
Práce sa vykonávajú pomerne vysoko. Aké je tu riziko oproti klasickej výstavbe pozemných komunikácií?
Samozrejme, realizácia pozemnej komunikácie vo výškach je neporovnateľne náročnejšia než realizácia na teréne. Práce vo výškach vždy vyžadujú nielen aplikáciu technicky a časovo náročných technológií, ale hlavne prinášajú zvýšené požiadavky na bezpečnosť pracovníkov, ktorá je pri realizácii akéhokoľvek diela prvoradá. V takýchto prípadoch doslova platí stavebné porekadlo „dvakrát meraj a raz rež“.
Do projektu sa zapojilo aj interné BIM oddelenie spoločnosti STRABAG. V čom vám pomohlo?
Dôležitou súčasťou našej cesty k dosiahnutiu klimatickej neutrality je aj digitalizácia. Okrem toho, že nám pomáha zefektívňovať procesy, umožňuje aj transparentnosť celého procesu výstavby pre všetkých účastníkov projektu a v neposlednom rade šetrí náklady. Áno, aj pri realizácii tohto projektu využívame digitalizáciu v plnej miere. Hneď na začiatku výstavby sme pomocou dronu zosnímali skutočný terén stavby a vytvorili sme jeho 3D model. Naši BIM experti vytvorili aj jednotlivé stavebné objekty v podobe 3D modelov, ktoré sa potom dosadili do 3D modelu skutočného terénu, čo nám umožnilo dôslednejšie pripraviť projekt pred začatím realizácie stavby. Vďaka modelovaniu podmienok na stavenisku v podobe 3D dát sme boli lepšie pripravení na spomínané technické výzvy stavby, čo sa pozitívne odrazilo na efektivite a ekonomike stavebných prác. Ďalším obrovským prínosom využívania BIM je možnosť prenosu dát do strojov pracujúcich na stavbe, kde sa nimi riadia strojníci a už len viac-menej vizuálne kontrolujú prácu stroja. Vďaka tomu je realizácia stavebných prác oveľa presnejšia. Na stavbe máme aj online videosnímkovanie, ktoré nám umožňuje mať stavbu pod kontrolou v každom momente a lepšie ju koordinovať. Digitálne metódy už štandardne využívame takisto pri riadení iných projektov. Prezentujeme ich aj verejným obstarávateľom a objednávateľom. Vnímame ich ako veľkú pomoc nielen pre nás, ale aj pre nich.
Aký vplyv mala minuloročná a predminuloročná inflácia na takú náročnú stavbu?
Inflácia významne zasiahla aj túto stavbu a ani kompenzácie od investora nedokázali celkom sanovať straty na niektorých materiáloch a konštrukčných prvkoch.
V ankete zamestnávateľ roka ste sa umiestnili na treťom mieste v kategórii stavebníctva. Čo vás od ostatných zamestnávateľov v tomto sektore odlišuje?
Tento výsledok nás, samozrejme, veľmi potešil. Opätovné umiestnenie v prvej trojke najatraktívnejších zamestnávateľov v našom segmente v tejto prestížnej verejnej ankete je pre nás pozitívnou spätnou väzbou, že naši zamestnanci sú u nás spokojní. Svedčí o tom fakt, že väčšina hlasov, ktoré sme získali, prišla práve od našich zamestnancov. Okrem pracovnej istoty, dobrých platových podmienok a benefitov či možností ďalšieho vzdelávania a kariérneho rastu naši zamestnanci oceňujú aj silu a stabilitu našej značky, moderné pracovné prostredie, pokrokové technológie, firemnú kultúru a ľudský prístup bez rozdielu rasy, veku či pohlavia. Uvedomujeme si, že naši ľudia sú naším najväčším aktívom. Zameriavame sa aj na mladú generáciu, aktívne spolupracujeme s viacerými odbornými školami. Absolventi vysokých škôl radi využívajú náš trainee program, v rámci ktorého pod vedením skúseného mentora prejdú viacerými organizačnými jednotkami, získajú dobrý prehľad o štruktúre a fungovaní koncernu a majú možnosť absolvovať zahraničnú stáž v niektorej z koncernových spoločností po celom svete. Myslím, že toto všetko z nás robí jedného z najlepších zamestnávateľov v stavebníctve.
Aké výzvy vás čakajú v tomto roku?
Podľa programového vyhlásenia súčasnej vlády je jednou z jej priorít dobudovanie diaľničných úsekov a rýchlostných ciest, napr. D1 Turany – Hubová, D3 medzi Žilinou a Čadcou či R4 medzi Prešovom a poľskou hranicou. Chystá sa aj súťaž na výstavbu priemyselného parku pri košickom Volve. O všetky tieto verejné zákazky sa, samozrejme, budeme uchádzať, ako aj o všetky ďalšie stavebné práce z portfólia svojich činností. Veríme, že sa nám podarí uspieť aspoň v niektorých z týchto zaujímavých projektov. A, samozrejme, našou výzvou aj v tomto roku je naďalej úspešne napredovať v programe, ktorého cieľom je dosiahnuť do roka 2040 klimatickú neutralitu.
Absolvent Stavebnej fakulty STU, odbor Materiálové inžinierstvo. Súčasťou koncernu STRABAG je od roku 2001 a počas svojho pôsobenia tu zastával rôzne riadiace a manažérske pozície. Konateľom STRABAG s.r.o. a jej technickým riaditeľom je od roku 2013.