Aprílový rozhovor sa nesie v téme BIM, o ktorom sme sa rozprávali s Ľudovítom Beťkom, konateľom projekčnej kancelárie Beťkoprojekt. Aké sú hlavné prínosy a výzvy projektovania v BIM? Čo považuje v súčasnosti za najpálčivejšie problémy 3D projektovania? A urýchlila digitalizácia projekčnú prácu?
Ing. Ľudovít Beťko ml.
Po absolvovaní Stavebnej fakulty STU v roku 2004 nastúpil do rodinnej firmy Beťkoprojekt, venujúcej sa projektovaniu statiky pozemných stavieb. Vo firme pôsobil vo viacerých pozíciách od konštruktéra po autorizovaného statika. V rámci generačnej výmeny sa postupne ujal vedenia firmy.
Stojíte na čele úspešnej projekčnej kancelárie. Aká bola vaša cesta k tejto profesii?
Otec so strýkom založili v Ružomberku v roku 1993 projekčnú kanceláriu statiky. Už na strednej škole som vo firme počas letných prázdnin brigádoval. Nasmerovalo ma to aj pri výbere študijného odboru, ktorým sa stala stavebná fakulta a potom statika stavieb. Vysokú som skončil v roku 2004 a hneď po škole som sa vrátil do rodného Ružomberka a začal zbierať skúsenosti. Zhruba od roku 2015 som v rámci generačnej výmeny postupne prebral vedenie firmy.
Keď sa obzriete späť, ako sa projekčná prax za tie roky zmenila? Keď porovnáme napríklad obdobie ukončenia vášho štúdia, nastúpenie do vedenia firmy a súčasnosť…
Keď som koncom 90. rokov začínal, zažil som ešte ručné kreslenie tušom na pauzovací papier, pripnutý na pantografe. Už počas môjho štúdia na vysokej škole sa začali v projekčnej praxi masívnejšie rozširovať počítače. Do firmy som teda priniesol AutoCAD, a keď som končil školu, začali sme ho postupne všetci používať. Tým sa v podstate u nás začalo kreslenie digitálnych výkresov v 2D. Takisto sme začali používať výpočtové programy, najprv IDA Nexis a potom jeho nástupcu SCIA Engineer. Okolo rokov 2010 až 2012 sme prešli z 2D kreslenia výkresov na 3D modelovanie, čo bola zásadná zmena nielen v našej firme. Neboli sme síce priekopníkmi, no myslím, že sme zachytili vlnu a na 3D prešli včas. Projektovanie sa zmenilo tak, že najskôr prebieha tvorba modelu v 3D priestore a až potom sa z neho generujú štandardné 2D výkresy.
Čo konkrétne pre vás znamenal prechod na 3D projektovanie?
V 3D projektovaní je oveľa väčšia šanca odhaliť problematické miesta a súvislosti, koordinačné nezrovnalosti medzi jednotlivými profesiami, čím je možné včas predchádzať problémom na stavbách pri samotnej výstavbe. Keď si spomeniem na 90. roky, vtedy sa projektovalo trochu iným spôsobom. Projekt sa nakreslil a odovzdal a prípadné problémy sa potom riešili priamo na stavbe. V súčasnosti sa tomu snažíme predísť tým, že veľkú väčšinu problémov vyriešime za počítačom. To je v našom odvetví vyložene žiadané, pretože sa tým ušetria nemalé náklady pri realizácii stavby. Na druhej strane, digitalizácia projektovania priniesla pre projektantov aj menej obľúbený aspekt, a to, že zatiaľ čo na papieri sa zmeny a úpravy nerobili tak jednoducho, teraz majú investori často pocit, že keď si vymyslia zmenu v projekte na poslednú chvíľu, projektant ju jednoducho v projekte spraví na pár kliknutí, čo, pravdaže, v skutočnosti také ľahké nie je.
A čo lehoty, v ktorých ste schopní pripraviť projekt? Zmenili sa za ten čas? Sú kratšie v porovnaní s časmi, keď sa kreslilo ručne alebo 2D digitálne?
Pri prechode z ručného kreslenia na pauzák na digitálne kreslenie výkresov k určitému zrýchleniu prišlo a zlepšila sa aj prehľadnosť, podrobnosť a grafická úroveň výkresov. Pri prechode z 2D kreslenia na 3D modelovanie už taký nárast rýchlosti nebol. Skúsení projektanti dokážu nahodiť výkresy v 2D podobne rýchlo či často dokonca aj rýchlejšie ako pri 3D modelovaní. Zásadným prínosom je však fakt, že v 2D kreslení sa často veľa vecí nedomyslelo, pretože to tam mnohokrát ten projektant proste nevidel. Keď však projekt dnes prevedieme do 3D, vyriešime viac vecí a tým ušetríme čas a prípadné problémy na stavbách. Projektovanie teda trvá podobné dlho, ale výstavba má potom hladší priebeh. Zapracovanie prípadných zmien v projekte je takisto jednoduchšie v 3D, ako bývalo v 2D, kde bolo treba danú zmenu zakresliť do viacerých výkresov. Teraz po zapracovaní zmeny v 3D modeli sa táto automaticky prenesie do všetkých výkresov. Obsah projektov robených v 3D je teda dnes kvalitnejší a komplexnejší.
Čo je aktuálne najnovším trendom? Spomenuli ste prechod od ručného kreslenia na 2D projektovanie v počítači, potom prechod na 3D… Vidíte aktuálne nejakú novinku?
Záleží na tom, čo vnímate ako horúcu novinku. Práca s AEC a FEM programami patrí do oblasti informatiky, ktorá ide v súčasnosti dopredu míľovými krokmi. Žiadnu prevratnú konkrétnu novinku si však teraz nevybavím. Tvorcovia našich softvérov sa snažia zlepšovať ich funkcionalitu, s cieľom zefektívnenia práce s nimi, rozširujú ich možnosti atď. Možno by som spomenul, že niektoré programy už ponúkajú možnosť nasadiť si 3D okuliare a priamo kráčať modelom, túto technológiu som sám však ešte neskúšal. Čas ukáže, či ide o IT výstrelok alebo o niečo, čo budeme v budúcnosti používať.
Fenoménom posledných rokov je umelá inteligencia, využívate ju vo svojej práci?
V tejto chvíli ju nevyužívame, ale predpokladám, že čo nevidieť sa začne uplatňovať aj v našej praxi. Nemám informáciu, že by boli u nás dostupné softvéry, ktoré by ju implementovali. To, čo robíme, je kreatívna činnosť, dá sa teda predpokladať, že aj my v budúcnosti AI využijeme, otázka je, či pri výpočtoch alebo pri upozornení na koordinačné chyby alebo nesprávne riešenia. Vývoj však pozorne sledujeme, pretože musíme kráčať s dobou. No keď sa vrátime k tým míľnikom, o ktorých sme sa bavili na začiatku, myslím, že práve umelá inteligencia bude aj v našom odbore práve tým ďalším zlomovým bodom. Možno nám natoľko uľahčí prácu, že všetko urobí za nás a budeme chodiť už len na ryby. (Smiech.)
Akým spôsobom komunikujú softvéry ostatných profesií s hlavným BIM, napr. statik, vzducho technik, elektrikár a pod.? Čo sú z hľadiska subdodávok do projektu od iných profesií najväčšie „kamene úrazu“?
Základnou ideou BIM je snaha spracovať taký model objektu, ktorý zodpovedá budúcej realite. Skutočný BIM, ktorý by obsahoval všetky profesie, je u nás ešte stále vzácnosťou. Tých modelov býva v praxi viac, keďže jednotlivé profesijné subdodávky majú každá vlastný program. Tieto softvéry si síce dokážu vymieňať informácie, hlavne pomocou IFC alebo STEP formátu, no nemajú jeden dátový základ, čo znamená, že dáta sa jednoducho nedajú preniesť do druhého programu tak, aby sa s nimi dalo plnohodnotne pracovať. Tento problém sa rieši v oblasti BIM už viac ako 20 rokov. Autodesk sa ako jedna z najväčších firiem v oblasti AEC softvérov snaží pri svojich softvérových riešeniach navrhnúť softvér pre každú profesiu tak, aby boli navzájom kompatibilné a mohli vytvoriť spoločný BIM. Možno sa im to v budúcnosti aj podarí, no aktuálne nie sú ich riešenia pre jednotlivé profesie v oblasti pozemných stavieb výrazne lepšie ako konkurencia. Aby som to teda zhrnul, ako najväčší kameň úrazu vidím to, že projektanti na slovenskom trhu používajú rôzne softvéry, ktoré nie sú plne kompatibilné.
Rozumiem. Ak sa bavíme o BIM, býva už vždy súčasťou projektov?
Áno, v našej firme už viac ako 10 rokov robíme konštrukčné modely v 3D. Svojim zákazníkom automaticky dodávame okrem klasickej výkresovej dokumentácie aj 3D modely jednotlivých objektov.
Máte prehľad, či sa s vaším BIM modelom pracuje aj naďalej? Napríklad v oblasti facility manažmentu?
Nemám štatistický prehľad, ale viem, že veľkí developeri to už majú ako požiadavku. To sa však bavíme naozaj o najväčších stavbách. No myslím si, že ide o budúcnosť – mať na serveri uložený model, v ktorom sa pozriem, čo a ako, je bezpochyby výhodou.
Vo februarovom čísle sme sa venovali téme PIM (Product information model) pre BIM, teda spracúvaniu dát, ktoré sa využijú pre BIM modely. Aká je vaša prax?
Záleží na požiadavkách konkrétnej zákazky aj na stupni projektu. Štandardy pre podrobnosť BIM modelu sú dané pomocou stupnice LOD, ktorá opisuje požadovanú podrobnosť 3D modelu. V projektoch na stavebné povolenie zvyčajne postačuje LOD200, kde model obsahuje základné tvary, prierezy, jasné polohy prvkov. V realizačným projektoch sa požaduje LOD350 až LOD400, kde v rámci modelu konštrukcie sú už uvedené všetky detaily, styky, spoje, zabudované prvky atď. V prípade požiadavky zákazníka je možné pridávať do BIM aj negrafické informácie, ako materiálové vlastnosti prvkov, požadované požiarne odolnosti prvkov a iné. Takéto detailné opisy prvkov v rámci BIM potom možno použiť napríklad na vypracúvanie výkazov výmer, rozpočtov a celkovo pri príprave realizácie stavby. S požiadavkou komplexnejších dát, teda detailnejšieho opisu prvkov v rámci BIM modelu, sa preto stretávame čoraz častejšie.
Máte skúsenosti s tým, že by BIM pomohol s plánovaním výroby konštrukcií?
Áno, konkrétne pri prefabrikovaných betónových konštrukciách a oceľových konštrukciách. Keď už ich máme detailne namodelované, vieme generovať tzv. výrobné výkresy montovaných konštrukcií. Výrobné firmy si tak môžu dopredu všetko v dielni vyrobiť a potom tieto montované prvky priviezť na stavbu a zmontovať ich. U nás je to už zabehnutá prax. Myslím, že tu sa 3D modelovanie uplatnilo zo všetkého najskôr, pretože práve tu je každá chyba veľmi drahá.
Na záver sa eště spýtam, akým projektom sa aktuálne venujete.
Máme široký záber v oblasti pozemných stavieb. Keď som prišiel do firmy, otec ma naučil, že zákazka je zákazka. Každý projekt je pre nás rovnako dôležitý. Nikdy neviete, čo môže priniesť. Preto u nás neriešime, ktorú zákazku si vyberieme, ale skôr ako každý projekt zvládnuť. Aj vďaka tomu narástol náš tím na 35 ľudí, čo nám umožňuje venovať sa rôznym stavbám, ako sú priemyselné a logistické haly, obchodné centrá, retailové objekty, obytné domy či celé obytné zóny, výškové budovy a iné. Keď máte okolo seba kvalitných ľudí, nezľaknete sa žiadnej výzvy.