Ako ovplyvní novela smernice o energetickej hospodárnosti budov budúcnosť slovenského stavebníctva? Čo prinesie zber dát o verejných budovách a ako môžu zelené fasády či hospodárenie s vodou prispieť k udržateľným mestám? A aké prekážky stoja pred mestami a obcami pri obnove ich budov? Týždeň zelených budov 2025 priniesol do centra pozornosti ekologické inovácie, legislatívne zmeny aj praktické riešenia pre moderné stavebníctvo.
Hlavnými témami odborných podujatí Týždňa zelených budov 2025 boli obnova verejných budov, zelené fasády, ale aj udržateľné hospodárenie s vodou. Odborníci diskutovali aj o nových trendoch v stavebníctve a nízkouhlíkových riešeniach. Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) organizovala 15. ročník série podujatí venovaných udržateľnej výstavbe počas posledných dvoch septembrových týždňov.
Podujatia na Slovensku nadväzovali na Svetový týždeň zelených budov (World Green Building Week), ktorý organizujú rady zelených budov po celom svete na čele so Svetovou radou pre zelené budovy (World Green Building Council – WGBC). Hlavným mottom tohtoročnej série podujatí po celom svete bolo #BeBoldOnBuildings.
„Mottom Týždňa zelených budov 2025 je Be Bold on Buildings. Podniky, ktoré sa rozhodnú byť odvážne v oblasti udržateľných budov, získavajú konkurenčnú výhodu,“ uviedol Pavol Kukura, predseda predstavenstva SKGBC. „Udržateľné budovy dokážu znižovať prevádzkové náklady vďaka energeticky úsporným technológiám a odolným materiálom, zvyšovať hodnotu aktív a otvárať dvere k zelenému financovaniu. Zároveň prinášajú zdravšie a inšpiratívnejšie priestory pre zamestnancov a chránia miestne komunity pred dôsledkami klimatickej zmeny,“ konštatoval.
Svetový týždeň zelených budov 2025 mal zdôrazniť význam udržateľných budov pre biznis aj pre životné prostredie. Čoraz viac podnikov a investorov si uvedomuje ich prínos pre ľudí, planétu a prosperitu. Mnohé spoločnosti však ich potenciál stále podceňujú.
Stavebný sektor čakajú zmeny
Nielen inovácie v rôznych oblastiach výroby stavebných produktov, stavebných postupov a procesov a v samotnom developmente, ale aj významné zmeny v legislatíve ovplyvnia stavebný sektor na Slovensku v najbližších mesiacoch, odznelo na úvodnom podujatí Týždňa zelených budov 2025 s názvom Nové trendy v stavebníctve a nízkouhlíkové riešenia.
„Inovácie sú dnes nevyhnutné pre spoločnosti v každom priemyselnom odvetví, bez nich strácajú konkurencieschopnosť a celé odvetvie sa neposúva dopredu. Nie je to inak ani v stavebníctve, kde sú inovácie nutné nielen v modernizácii technológií, ale aj v znižovaní uhlíkovej stopy, keďže tento sektor je jeden z najväčších emitentov skleníkových plynov,“ uviedol Pavol Kukura.
Okrem zmien, ktoré prinášajú technologické inovácie, sa podľa neho musíme pripraviť aj na zmeny, ktoré prinesie novela zákona o energetickej hospodárnosti budov z dielne Ministerstva dopravy SR. „Súčasný právny predpis o energetickej hospodárnosti budov je potrebné upraviť tak, aby reflektoval zmeny, ktoré prináša revidovaná európska smernica o energetickej hospodárnosti budov. Ide najmä o zavedenie požiadaviek na budovy s nulovými emisiami pre novú výstavbu aj pre obnovu budov, systému pasportov obnovy budov, inštaláciu solárnych zariadení v budovách a infraštruktúru pre udržateľnú mobilitu,“ vysvetlil.
Pripomienkové konanie k novele zákona, ktorou sa má transponovať revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive – EPBD) do slovenskej legislatívy, by sa malo začať už v najbližších týždňoch.
Čo zmení smernica?
Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) je zameraná na zlepšenie energetickej efektívnosti budov a na zníženie emisií skleníkových plynov z tohto sektora. Cieľom je dosiahnuť klimaticky neutrálny fond budov v EÚ do roka 2050. Podľa smernice majú jednotlivé štáty povinnosť vypracúvať v päťročných intervaloch národné plány obnovy budov, aby sa zabezpečila transformácia existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami. Rovnako majú vytvoriť cestovnú mapu s vnútroštátnymi cieľmi a merateľnými ukazovateľmi, na to je však potrebné poznať a zmapovať celý fond budov.
V tom má na Slovensku pomôcť nový informačný systém, ktorý navrhol rezort dopravy ako jednotný nástroj na zber a sprístupňovanie relevantných informácií o energetickej hospodárnosti budov. Ide o vytvorenie digitálnej platformy údajov o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bude obsahovať doteraz evidované údaje o energetickej hospodárnosti získané prostredníctvom centrálnej evidencie energetických certifikátov. Bude doplnená údajmi zo zberu dát o verejných budovách vrátane integrácie dát z iných národných databáz.
V rámci reformy sa má okrem iného podporiť aj zber dát o verejných budovách prostredníctvom energetickej certifikácie a vypracúvania pasportov obnovy. Pasporty obnovy budú zohrávať dôležitú podpornú úlohu v procese obnovy verejných budov.
Obnova verejných budov
Obnova verejných budov je na Slovensku dlhodobo výzvou. Obce, mestá, vyššie územné celky aj subjekty štátnej správy sú v súčasnosti pod tlakom z niekoľkých dôvodov. Na jednej strane je to povinnosť zrýchliť obnovu verejných budov a zvýšiť ich energetickú efektivitu, ktorá vyplýva zo schválenej európskej legislatívy. Na druhej strane ich do obnovy tlačia rastúce náklady na energie a ich zlý technický stav. Uviedol to Miroslav Zliechovec, člen predstavenstva SKGBC, na podujatí o obnove verejných budov.
SKGBC podľa neho zisťovala pripravenosť slovenských miest a obcí na obnovu verejných budov. „V prieskume, do ktorého sa zapojilo vyše osemsto obcí a miest, sme zistili, že takmer všetky majú vo svojom vlastníctve budovu, ktorá potrebuje obnovu, a takmer polovica z nich plánuje v najbližších troch rokoch výstavbu, prístavbu alebo nadstavbu verejnej budovy. Potvrdilo sa nám, že najčastejší problém pri príprave obnovy alebo výstavby verejných budov je nedostatok financií, ďalším najčastejšie uvádzaným problémom je nepripravená projektová dokumentácia a nedostatok času na jej prípravu po vyhlásení výzvy,“ vysvetlil Miroslav Zliechovec. Ako dodal, väčšina slovenských miest a obcí plánuje pri obnove alebo výstavbe verejných budov využiť granty, t. j. prostriedky štátneho rozpočtu alebo zdroje EÚ v kombinácii s vlastnými zdrojmi.
Prekážky aj príležitosti
Podujatie prinieslo živú diskusiu odborníkov o tom, ako zabezpečiť kvalitnú a udržateľnú obnovu verejných budov na Slovensku. Poukázali na potrebu komplexného prístupu, ktorý zahŕňa zdravé vnútorné prostredie, efektívne využitie dostupných zdrojov a prekonanie administratívnych bariér. Zvláštny dôraz kládli na otázku financovania.
„Obnova verejných budov sa v posledných rokoch stala jednou z kľúčových oblastí investícií z európskych aj národných zdrojov. Hoci boli a sú dostupné viaceré finančné mechanizmy – od eurofondov cez zdroje z Plánu obnovy a odolnosti až po Modernizačný fond –, realizácia projektov priniesla množstvo výziev, ako sú administratívne prekážky, rôzne pravidlá naprieč výzvami či časové obmedzenia,“ uviedla Dana Behulová, riaditeľka spoločnosti Finlinea. Počas diskusie priblížila konkrétne skúsenosti z praxe, upozornila na časté úzke miesta a poukázala na príležitosti, ktoré môže obnova verejných budov priniesť v najbližších rokoch.
Narábanie s vodou a zelené fasády
Každá kvapka dažďovej vody, ktorú zadržíme alebo využijeme na mieste, je výhrou. Zhodli sa na tom odborníci na poslednom odbornom podujatí Týždňa zelených budov 2025, ktoré bolo venované udržateľnému narábaniu s vodou a zeleným fasádam.
„Efektívne hospodárenie s vodou a integrácia zelene na fasádach prispievajú k zníženiu spotreby zdrojov, zlepšeniu mikroklímy a adaptácii budov na klimatickú zmenu. Tieto riešenia zároveň podporujú prirodzený kolobeh v mestskom prostredí a sú podporované a integrované v medzinárodných systémoch certifikácie, ako sú BREEAM alebo LEED,“ uviedol Marek Kremeň, podpredseda predstavenstva SKGBC.
„Riešenie manažmentu a vsakovania dažďovej vody je kľúčovou súčasťou udržateľného hospodárenia s vodou predovšetkým v mestskom prostredí, kde je veľká časť povrchu nepriepustná,“ konštatoval Richard Šiška, sales manager spoločnosti BERA Slovakia, ktorý predstavil riešenia na projektoch z Kostariky a zo Slovenska. Pri efektívnom manažmente dažďovej vody je podľa neho potrebné zamerať sa najmä na spomalenie odtoku vody z povrchov, na jej zadržanie čo najbližšie k miestu dopadu, na jej vsakovanie do pôdy, a ak je to aspoň trochu možné, na jej opätovné využitie.
Voda a urbanizácia
Urbanizácia so sebou prináša nárast zastavaných plôch a nepriepustných povrchov, málo zelených plôch, rýchle odvádzanie vody mimo mesta, lokálne prehrievanie, tepelné ostrovy a zhoršenú mikroklímu. „Aj na Slovensku je téma sucha veľmi horúca. V júli 2025 boli naše podzemné vody v stave, keď sedemdesiat percent zo sledovaných vrtov alebo prameňov bolo pod úrovňou dlhodobého priemeru. V tomto kontexte je dôležité, že až šesťdesiat percent použitých vôd v domácnosti (najmä na sprchovanie a vaňový kúpeľ – tzv. sivé vody) sa dá po úprave na niektoré účely opätovne použiť,“ vysvetlil Matúš Palguta, projektový manažér spoločnosti ASIO, v prednáške o hospodárení s dažďovými a sivými vodami.
Pozitíva zelenej fasády
Zelené fasády majú mnoho pozitívnych účinkov na svoje okolie. Okrem toho že pohlcujú CO2, zlepšujú mikroklímu, ochladzujú budovy, absorbujú hluk a zachytávajú prachové častice, poskytujú útočisko pre hmyz a zachytávajú vodu.
„Zelená fasáda Auparku je najväčšou realizáciou svojho druhu v rámci Slovenska aj Česka. S plochou šesťstodeväťdesiat štvorcových metrov a viac ako štyridsaťtisíc rastlinami rôznych druhov vychádza z konceptu prepojenia prírody s architektúrou. Inšpiráciu čerpá zo Sadu Janka Kráľa, ktorý je v tesnej blízkosti Auparku. Spojenie recyklovaných materiálov so zeleňou vytvára esteticky pôsobivú a ekologicky prospešnú živú stenu, ktorá harmonicky ladí s celkovým dizajnom centra,“ vysvetlil Roman Macko, riaditeľ rozvoja obchodu spoločnosti LIKO-S, ktorá zelenú fasádu realizovala.
Ako dodal, zeleň je napojená na automatický zavlažovací systém, ktorý využíva vodu zo studne z Dunaja. Medzi hlavné prínosy fasády Auparku patrí podľa neho zlepšenie tepelnej pohody, zníženie povrchových teplôt a hluku, úspory na energiách a zlepšenie kvality ovzdušia. Fasáda má potenciál výrazne znížiť koncentrácie tuhých znečisťujúcich látok, ako aj CO2, najmä v letných mesiacoch. Zeleň by mala dosiahnuť svoj plný potenciál do dvoch rokov, keď sa rozrastie koreňový systém a rastliny sa stabilizujú.
O Týždni zelených budov
Slovenská rada pre zelené budovy využíva Týždeň zelených budov na aktívnu a efektívnu komunikáciu a diskusiu o aktuálnych témach týkajúcich sa udržateľnosti, a to najmä o ekologických, sociálnych a ekonomických aspektoch udržateľnej výstavby. Hlavnými témami 15. ročníka odborných podujatí boli nové trendy v stavebníctve a nízkouhlíkové riešenia, obnova verejných budov, zelené fasády a udržateľné hospodárenie s vodou. Podujatia na Slovensku nadväzovali na Svetový týždeň zelených budov (World Green Building Week), ktorý organizujú rady zelených budov po celom svete na čele so Svetovou radou pre zelené budovy (World Green Building Council – WGBC).