Strategické investície sa v posledných rokoch stávajú čoraz významnejším nástrojom štátu pri presadzovaní kľúčových projektov. Nejde pritom len o ekonomický rozmer, ale aj o zásahy do územia a života obyvateľov. Čo strategické investície znamenajú? Ako sa líšia od významných investícií a aké otázky otvára ich realizácia v praxi?
V posledných rokoch sa v súvislosti s výstavbou čoraz častejšie stretávame s pojmom „strategická investícia“. Objavuje sa nielen v legislatíve, ale aj v mediálnom priestore a v aplikačnej praxi verejnej správy. Ide o pojem, ktorý na prvý pohľad pôsobí intuitívne, no jeho presný obsah definujú právne predpisy a má konkrétne dôsledky pre prípravu a realizáciu stavieb. V praxi sa pritom často zamieňa s pojmom „významná investícia“, hoci ide o dve odlišné kategórie, ktoré sledujú odlišné ciele a majú rozdielny vplyv.
Strategická investícia nie je len technická alebo ekonomická kategória, ale aj nástroj verejnej politiky.
Základné vymedzenie strategickej investície vychádza priamo zo zákona č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa právnej úpravy ide o investičný projekt, o ktorom ako o strategickej investícii rozhodne vláda Slovenskej republiky. Nejde teda o kategóriu, ktorá by vznikala automaticky na základe splnenia určitých parametrov, ale o výsledok politického rozhodnutia. Už tento moment naznačuje, že strategická investícia nie je len technická alebo ekonomická kategória, ale aj nástroj verejnej politiky.
Zákon zároveň pomerne presne vymedzuje základné pojmy, s ktorými pracuje. Za investora strategickej investície sa považuje Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom, vyšší územný celok alebo obec, právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou verejného sektora, ako aj subjekty, v ktorých má štát alebo územná samospráva rozhodujúci vplyv. Súčasťou tejto kategórie môžu byť aj projekty realizované formou verejno-súkromného partnerstva. Z tohto vymedzenia vyplýva, že strategické investície sú úzko prepojené s verejnou mocou a ich realizácia je spravidla výsledkom koordinovaného postupu štátu a ďalších verejných aktérov.
Kým významná investícia je dôležitá pre hospodársky rast, strategická investícia zasahuje priamo do fungovania územia a života jeho obyvateľov.
Z pohľadu samotného predmetu investície zákon zahŕňa široké spektrum projektov od dopravnej a energetickej infraštruktúry cez zdravotnícke zariadenia až po priemyselné parky či projekty výskumu a vývoja. Ide teda o zásahy do územia, ktoré majú výrazný vplyv nielen na hospodárstvo, ale aj na každodenný život obyvateľov. Strategická investícia tak v praxi znamená nielen výstavbu, ale aj transformáciu konkrétneho priestoru.
Kľúčovým prvkom celej úpravy je požiadavka, aby strategická investícia bola vo verejnom záujme. Práve tento pojem však predstavuje najproblematickejšiu časť celého konceptu. Verejný záujem v tomto kontexte neznamená automaticky záujem všetkých. Ide skôr o výsledok hodnotenia zo strany štátu, ktorý určuje, ktoré projekty považuje za prioritné a hodné osobitného režimu.
Verejný záujem v oblasti strategických investícií navyše nie je statickou kategóriou. Mení sa v čase, reflektuje aktuálne politické a ekonomické priority a často je formulovaný z perspektívy štátu, nie jednotlivca. To, čo sa v jednom období prezentuje ako nevyhnutná infraštruktúrna investícia, môže byť v inom období predmetom kritiky z pohľadu jej environmentálnych alebo sociálnych vplyvov. Práve táto „flexibilita“ verejného záujmu otvára priestor na diskusiu o tom, do akej miery ide o objektívnu kategóriu a do akej miery o nástroj legitimizácie konkrétnych rozhodnutí.
V praxi to znamená, že verejný záujem môže byť definovaný napríklad potrebou výstavby diaľnice, energetického zdroja alebo priemyselného parku. Pre štát ide o legitímny cieľ – zabezpečenie infraštruktúry, energetickej stability či hospodárskeho rozvoja. Pre jednotlivca však môže mať takýto projekt úplne odlišný význam. Môže znamenať zásah do vlastníckeho práva, zmenu charakteru územia, zvýšenú dopravnú záťaž alebo zhoršenie kvality životného prostredia.
Pre dotknutých obyvateľov pritom nejde o abstraktnú diskusiu. Strategická investícia môže znamenať reálnu stratu časti pozemku, zásah do vlastníckeho práva, zníženie hodnoty nehnuteľnosti alebo dlhodobé zhoršenie kvality bývania. V takýchto situáciách sa verejný záujem stretáva s individuálnou skúsenosťou, ktorá býva často výrazne odlišná od jeho oficiálnej definície. Práve v tomto napätí sa ukazuje skutočný význam strategických investícií – ako nástroja, ktorý má potenciál formovať nielen územie, ale aj vzťah medzi štátom a jednotlivcom.
Zákon sa snaží tento rámec konkretizovať prostredníctvom podmienok a kritérií. Investičný projekt sa musí realizovať v nevyhnutnom rozsahu, v súlade s územným plánom a pri rešpektovaní environmentálnych požiadaviek. Zároveň musí spĺňať aspoň jednu z osobitných strategických požiadaviek, medzi ktoré patrí napríklad objem investície presahujúci 50 miliónov eur, prínos v oblasti environmentálnych sanácií alebo realizácia projektov významných pre bezpečnosť štátu či pre rozvoj územia.
Na tomto mieste je vhodné stručne vysvetliť aj pojem významnej investície, keďže v praxi sa často zamieňa s pojmom strategická investícia. Významná investícia je investičný projekt, ktorý štát podporuje najmä z dôvodu jeho ekonomického prínosu, predovšetkým v podobe tvorby pracovných miest, prílevu kapitálu alebo rozvoja regiónov. Ide typicky o priemyselné závody alebo o technologické centrá. Na rozdiel od strategickej investície je jej jadrom ekonomická motivácia a podpora sa realizuje najmä prostredníctvom investičnej pomoci. Kým významná investícia je dôležitá pre hospodársky rast, strategická investícia zasahuje priamo do fungovania územia a života jeho obyvateľov.
Podpora strategických investícií má aj európsky rozmer. Európska únia dlhodobo podporuje veľké projekty prostredníctvom nástrojov, akým bol European Fund for Strategic Investments vytvorený v rámci Juncker Plan. Na tento prístup nadväzuje InvestEU Programme, ktorý pokračuje v podpore strategických sektorov, ako sú energetika, infraštruktúra či inovácie.
Pre stavebnú prax predstavujú strategické investície významnú príležitosť. Prinášajú projekty veľkého rozsahu a stabilný dopyt po stavebných kapacitách. Zároveň však znamenajú aj vyššiu mieru zodpovednosti, keďže ide o projekty s výrazným spoločenským vplyvom. Schopnosť rozumieť nielen technickým, ale aj právnym a spoločenským súvislostiam týchto investícií sa tak stáva čoraz dôležitejšou.
Rozsah a charakter strategických investícií v oblasti dopravnej infraštruktúry ilustruje aj zákonné vymedzenie konkrétnych projektov, ktoré sú zaradené do jednotlivých kategórií podľa svojho významu v rámci transeurópskej dopravnej siete.
Strategické investície tak nie sú len nástroj rozvoja, ale aj test toho, ako štát dokáže vyvažovať svoje priority s právami a očakávaniami obyvateľov.
Prehľad vybraných strategických investícií v oblasti dopravnej infraštruktúry
Zákon pri strategických investíciách v oblasti dopravnej infraštruktúry rozlišuje jednotlivé projekty podľa ich významu v rámci transeurópskej dopravnej siete, pričom ich člení na časti A, B a C. Toto členenie zároveň odráža mieru strategického významu konkrétnych projektov, ako aj ich postavenie v rámci európskej dopravnej politiky.
Časť A zahŕňa úseky základnej transeurópskej dopravnej siete (tzv. core network), teda najvýznamnejšie dopravné koridory európskeho významu. Ide o projekty, ktorých realizácia má zásadný význam nielen pre Slovenskú republiku, ale aj pre fungovanie dopravy v rámci Európskej únie. Zákon pri nich zároveň predpokladá vysoký objem investičných nákladov, spravidla presahujúci 300 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty, s výnimkou projektov zameraných výlučne na telematické aplikácie, nové technológie alebo inovácie.
ČASŤ A
1. Pozemné komunikácie
a) D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto
b) D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica
c) D3 Oščadnica – Čadca (Bukov), 2. profil
d) D3 Svrčinovec – Skalité – štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika, 2. profil
e) R6 štátna hranica Slovenská republika/Česká republika – Mestečko
f) R6 Mestečko – Púchov
2. Železničné trate
a) železničný uzol Bratislava vrátane úsekov k štátnej hranici Slovenská republika/Rakúsko a Slovenská republika/Maďarsko
b) štátna hranica Poľská republika/Slovenská republika – Skalité – Čadca
c) štátna hranica Česká republika/Slovenská republika – Svrčinovec – Čadca
d) Čadca – Krásno nad Kysucou
e) Košice – Čierna nad Tisou – štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina
f) štátna hranica Česká republika/Slovenská republika – Púchov
3. Vnútrozemské vodné cesty
Dunaj a súvisiace povodie rieky Váh
Časť B zahŕňa ďalšie úseky základnej transeurópskej dopravnej siete, ktoré síce nedosahujú rozsah projektov zaradených do časti A, no predstavujú významné dopravné spojenia v rámci Slovenska aj v európskom kontexte.
ČASŤ B
1. Pozemné komunikácie
a) D1 Turany – Hubová
b) D1 Beharovce – Branisko (2. profil)
c) D1 Bidovce – Dargov
d) D1 Dargov – Pozdišovce
e) D1 Pozdišovce – Michalovce
f) D1 Michalovce – Sobrance
g) D1 Sobrance – štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina
h) D1 Bratislava – Senec, rozšírenie, 2. etapa (Triblavina – Senec)
i) D1 Blatné – Trnava, rozšírenie
j) R3 Martin – Rakovo
k) R3 Rakovo – Mošovce
l) R3 Mošovce – Horná Štubňa
m) R3 Horná Štubňa – Ráztočno
n) R3 Ráztočno – Žiar nad Hronom
o) R3 Žiar nad Hronom – Šahy – štátna hranica Slovenská republika/Maďarsko
p) existujúce cesty I. triedy v paralelnom trasovaní plánovanej diaľnice
2. Železničné trate
a) štátna hranica Česká republika/Slovenská republika – Kúty – Malacky
b) Malacky – Devínska Nová Ves
c) Varín – Vrútky
d) Vrútky – Kraľovany
e) Kraľovany – Ružomberok
f) Ružomberok – Liptovský Mikuláš
g) Liptovský Mikuláš – Štrba – Lučivná
h) Poprad – Spišská Nová Ves
i) Spišská Nová Ves – Krompachy
j) Krompachy – Kysak
k) Kysak – Košice
Časť C zahŕňa projekty súhrnnej transeurópskej dopravnej siete, ktoré dopĺňajú hlavné dopravné koridory a zabezpečujú regionálne a medzinárodné prepojenia.
ČASŤ C
1. Pozemné komunikácie
a) D4 Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica
b) R2 križovatka D1 – Trenčianska Turná
c) R2 Trenčianska Turná – Mníchova Lehota
d) R2 Mníchova Lehota – Ruskovce
e) R2 Ruskovce – Pravotice
f) R2 Pravotice – Dolné Vestenice
g) R2 Dolné Vestenice – Nováky
h) R2 Nováky – Žiar nad Hronom
i) R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ
j) R2 Tomášovce – Lučenec
k) R2 Lovinobaňa – Ožďany
l) R2 Ožďany – Zacharovce
m) R2 Zacharovce – Bátka
n) R2 Bátka – Figa
o) R2 Figa – Tornaľa
p) R2 Tornaľa – Gombasek
q) R2 Gombasek – Rožňava
r) R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou
s) R2 Jablonov nad Turňou – Včeláre
t) R2 Včeláre – Moldava nad Bodvou
u) R2 Moldava nad Bodvou – Košice, Šaca
v) R2 Košice, Šaca – Košice, Oľšany
w) R3 štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika – Trstená
x) R3 Nižná nad Oravou – Dlhá nad Oravou
y) R3 Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová
z) R3 Oravský Podzámok – Dolný Kubín, juh
aa) R3 Dolný Kubín, juh – diaľnica D1
ab) R4 štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika – Hunkovce
ac) R4 Hunkovce – Svidník
ad) R4 Svidník – Rakovčík
ae) R4 Rakovčík – Radoma
af) R4 Radoma – Giraltovce
ag) R4 Giraltovce – Kuková
ah) R4 Kuková – Lipníky
ai) R4 Lipníky – Kapušany
aj) R5 štátna hranica Slovenská republika/Česká republika – Svrčinovec
ak) cesta I/9 Trenčín – štátna hranica Slovenská republika/Česká republika
al) existujúce cesty I. triedy v paralelnom trasovaní plánovanej diaľnice
2. Železničné trate
a) Bratislava – Galanta – Šaľa – Nové Zámky – Štúrovo – štátna hranica Slovenská republika/Maďarsko
b) Bratislava – Dunajská Streda – Komárno
c) Kúty – Jablonica – Trnava
d) Trnava – Sereď
e) Leopoldov – Galanta
f) štátna hranica Maďarsko/Slovenská republika – Čaňa – Barca
g) Kysak – Prešov – Plaveč – štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika
h) Nové Zámky – Šurany
i) Nové Zámky – Komárno – štátna hranica Slovenská republika/Maďarsko
j) Palárikovo – Šurany
k) Šurany – Levice – Kozárovce – Zvolen – Lučenec – Fiľakovo – Lenartovce
l) Lenartovce – Rožňava – Košice
Strategické investície budú v najbližších rokoch zohrávať kľúčovú úlohu pri formovaní územia a infraštruktúry Slovenska. Ich význam však nemožno posudzovať len cez prizmu ekonomických ukazovateľov alebo rýchlosti realizácie. Rovnako dôležité je vnímať ich vplyv na konkrétnych ľudí a prostredie, v ktorom žijú. Strategické investície tak nie sú len nástroj rozvoja, ale aj test toho, ako štát dokáže vyvažovať svoje priority s právami a očakávaniami obyvateľov.
Pozn.: Proces schvaľovania strategickej investície, vyvlastňovanie pozemkov a samotný priebeh výstavby budú predmetom nasledujúceho článku.