Pozemné staviteľstvo prechádza zásadnou transformáciou. STRABAG dnes nehovorí len o realizácii projektov, ale aj o integrácii dát, digitalizácie, prefabrikácie a projektového manažmentu do jedného funkčného systému. O tom, ako sa mení štruktúra zákaziek, kde vzniká najväčší tlak na náklady a prečo sa dáta stávajú najcennejším aktívom stavebných firiem, hovorí vedenie STRABAG Pozemné staviteľstvo Slovensko.
konateľ a technický riaditeľ spoločnosti STRABAG Pozemné staviteľstvo s.r.o.
Na aké typy projektov sa STRABAG Pozemné staviteľstvo sústreďuje v rokoch 2025/2026? Vidíte posun v štruktúre zákaziek oproti minulým rokom?
V rokoch 2025/2026 sa STRABAG Pozemné staviteľstvo strategicky sústreďuje na komplexné pozemné stavby s vysokou technickou a architektonickou náročnosťou – na polyfunkčné mestské projekty, rezidenčné projekty, ako aj na verejné stavby s významným spoločenským vplyvom, s vysokými požiadavkami na kvalitu, udržateľnosť a prevádzkovú efektívnosť..
Vidíme jasný posun v štruktúre zákaziek. Trh sa posúva od tradičného modelu „postavte podľa projektu“ k partnerstvu, keď investor očakáva aktívne zapojenie zhotoviteľa už v koncepčnej fáze – to sú dnes štandardné očakávania, nie nadštandard.
Pre stavebné firmy to znamená transformáciu z realizačných dodávateľov na integrovaných poskytovateľov riešení. To je zásadný strategický posun v našom biznisovom modeli.
Ktorý aktuálny alebo pripravovaný projekt vnímate ako technicky alebo organizačne najnáročnejší?
Najnáročnejšie sú projekty realizované v urbanizovanom prostredí, kde sú obmedzené priestorové možnosti, vysoké požiadavky na architektúru a zároveň prísne environmentálne a prevádzkové limity. Výškové budovy a komplexné polyfunkčné projekty kladú extrémne nároky na statiku, koordináciu profesií a integráciu technológií.
Organizačne sú najnáročnejšie veľké verejné projekty a infraštruktúrne nadstavby, pri ktorých sa stretáva technická komplexnosť s legislatívnymi procesmi, verejnými obstarávaniami a politickými aspektmi.
Z manažérskeho pohľadu ide o riadenie extrémnej komplexnosti – nielen technickej, ale aj organizačnej, finančnej a reputačnej.
Ako sa do vašich projektov premieta rast cien materiálov, práce a energií?
Rast cien vstupov zásadne mení ekonomiku projektov. Prešli sme od statických rozpočtov k dynamickému riadeniu nákladov počas celého životného cyklu projektu.
Centralizujeme nákup, uzatvárame dlhodobé rámcové kontrakty s dodávateľmi a implementujeme flexibilné cenové mechanizmy v zmluvách.
Zároveň kladieme veľký dôraz na optimalizáciu návrhu – na materiálovú efektívnosť, prefabrikáciu, energetickú optimalizáciu a value engineering. Investorom sa snažíme čoraz častejšie ukazovať, že rozhodujúce nie sú len investičné náklady, ale aj prevádzková efektívnosť, uhlíková stopa a celková návratnosť projektu.
Pre stavebné firmy to znamená aj posun k technickému poradenstvu a analytickým službám.
BIM už nie je nástroj projektanta, ale digitálny backbone projektu.
Ako dnes do know-how vstupuje digitalizácia a BIM?
Digitalizácia a BIM sú dnes jadrom nášho know-how. BIM model už nie je len nástroj projektanta, ale stáva sa digitálnou kostrou projektu. Spolu s ďalšími digitálnymi nástrojmi ho využívame aj na koordináciu profesií, simuláciu výstavby, plánovanie harmonogramu a riadenie nákladov.
Strategicky dôležité je, že dáta z projektov systematicky zbierame, štandardizujeme a využívame pri ďalších projektoch. Know-how sa tak mení z individuálnej skúsenosti na firemné digitálne aktívum, ktoré zvyšuje produktivitu a kvalitu naprieč spoločnosťou.
Kde vám digitalizácia reálne pomáha?
Digitalizácia zásadne zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť projektov.
Pomáha nám v plánovaní a simuláciách výstavby, koordinácii profesií a minimalizácii kolízií, kontrole kvality a dokumentácii stavby, riadení harmonogramov a produktivity, komunikácii s investormi, projektantmi a ostatnými zúčastnenými tímami.
Na stavbách používame digitálne stavebné technológie, mobilné aplikácie, drony a laserové skenovanie.
Manažment má v reálnom čase prehľad o stave projektu, produktivite, kvalite a rizikách a môže tak robiť informované rozhodnutia.
Dáta sa stanú najdôležitejším aktívom stavebných firiem.
Vidíte pri veľkých pozemných stavbách priestor na využitie AI alebo dátovej analýzy?
Určite áno a vnímame to ako ďalšiu evolučnú fázu odvetvia.
AI a dátová analytika majú potenciál optimalizovať harmonogramy, predikovať meškania, analyzovať produktivitu a optimalizovať logistiku na stavbe. V prevádzke budov vidíme potenciál v digitálnych dvojčatách, prediktívnej údržbe a energetickom manažmente.
Pre veľké stavebné firmy bude kľúčové vybudovať dátové platformy a analytické kompetencie. Bez dát nebude možné dosiahnuť výrazný nárast produktivity, ktorý stavebníctvo potrebuje.
Prefabrikácia je nevyhnutná, ale architektúra musí zostať individuálna.
Je prefabrikácia reálnou cestou aj pre veľké a architektonicky náročné stavby?
Prefabrikácia je jedným z pilierov industrializácie stavebníctva. Zvyšuje kvalitu, bezpečnosť práce a skracuje čas výstavby.
Pri architektonicky náročných stavbách však nepôjde o úplnú prefabrikáciu, ale o hybridný model – prefabrikované nosné a technické systémy kombinované s individuálnymi architektonickými riešeniami.
Z manažérskeho pohľadu je kľúčové zapojiť prefabrikáciu už v architektonickom a statickom návrhu a prepojiť ju s BIM a digitálnym plánovaním výroby. To umožní výrazný posun v produktivite celého odvetvia.
Pomenujte jednu vec, ktorá rozhodne o konkurencieschopnosti stavebných firiem v najbližších rokoch.
Schopnosť integrovať technológiu, dáta a projektový manažment do jedného systému.
Stavebníctvo sa posúva od projektovo orientovaného modelu k digitálne riadenému ekosystému. Firmy, ktoré dokážu prepojiť projektovanie, výstavbu a prevádzku budov prostredníctvom digitálnych platforiem, budú lídrami trhu.
Ostatní sa stanú špecializovanými dodávateľmi alebo subdodávateľmi. Rozdiel v produktivite a kvalite medzi digitálnymi lídrami a tradičnými firmami bude podľa mňa rozhodujúci.