Eurostav prináša exkluzívnu analýzu na základe aktuálnej online štatistiky finančných výsledkov spoločnosti FinStat za rok 2025. V akej kondícii vstupujú slovenské firmy do ďalšieho obdobia? Prečo budú práve marže, náklady a financovanie rozhodovať, kto v stavebníctve obstojí?
Výsledky slovenských firiem za rok 2025 neposielajú trhu žiadny euforický odkaz. Obrat sledovanej vzorky síce medziročne mierne stúpol o 0,2 % a čistý zisk o 1,2 %, no EBITDA zároveň klesla o 2,0 %. Inými slovami, biznis sa hýbe, no zarába pod väčším tlakom než v predchádzajúcom období. Pre stavebníctvo a stavebnú výrobu je to dôležitý signál, pretože ide o odvetvia, ktoré fungujú s vysokými vstupmi, dlhým cyklom zákaziek, so silnou konkurenciou a s citlivosťou na financovanie. K 14. aprílu 2026 zverejnilo účtovnú závierku za rok 2025 spolu 143 603 slovenských firiem a práve z tejto vzorky FinStat vychádza.
Dôležité je aj to, že zatiaľ ide o priebežne aktualizovanú štatistiku, nie o definitívny uzavretý obraz celej ekonomiky. Napriek tomu už dnešné čísla ukazujú smer. Takmer 69,8 % firiem, ktoré výkazy zverejnili, malo tržby do 100-tisíc eur. Tržby nad 10 miliónov eur vykázalo iba 0,8 % spoločností. To znamená, že slovenské podnikateľské prostredie zostáva veľmi rozdrobené a veľkú časť trhu stále tvoria malé a stredné firmy. V stavebníctve to platí dvojnásobne, veľa subjektov funguje s nízkou rezervou, sú silno závislé od plynulého prísunu zákaziek a oveľa citlivejšie reagujú na kolísanie cien materiálov, práce či úverov.
Celkový obraz ekonomiky nie je vyslovene kolapsový, ale rozhodne ani pohodlný. V zisku bolo 63,7 % analyzovaných spoločností, na nule 2,8 % a v strate 33,5 %.
Preto celkový obraz ekonomiky nie je vyslovene kolapsový, ale rozhodne ani pohodlný. V zisku bolo 63,7 % analyzovaných spoločností, na nule 2,8 % a v strate 33,5 %. To v praxi znamená, že približne každá tretia firma sa stále pohybuje v červených číslach. Pre sektor výstavby, dodávateľských reťazcov a stavebnej výroby to nie je nepodstatný detail. V prostredí, kde sa zákazky realizujú po etapách, financovanie sa naťahuje a platobná disciplína partnerov nie je vždy ideálna, rastie význam preverovania obchodných partnerov aj dôsledného riadenia pohľadávok.
Slabý rast tržieb, no vyššie náklady a drahšie financovanie
Pre firmy zo stavebníctva a stavebnej výroby je asi najvýrečnejšia kombinácia troch údajov. Tržby v analyzovanej vzorke v roku 2025 vzrástli len o 0,2 %, osobné náklady však stúpli o 5,4 % a bankové úvery o 10,6 %. Dlhodobé bankové úvery pritom narástli o 12,0 % a krátkodobé bežné bankové úvery o 8,7 %. To nie je kozmetická zmena, ale jasný odkaz: Firmy pôsobia v prostredí veľmi slabého rastu, no zároveň čelia rastúcim mzdovým nákladom a vyššej závislosti od cudzích zdrojov.
Práve stavebníctvo je na takúto kombináciu mimoriadne citlivé. Ak sa zákazka nenacení s dostatočnou rezervou, ak investor tlačí na cenu alebo ak sa zdržia platby, priestor na chybu sa rýchlo zužuje. Vyššie osobné náklady znamenajú tlak na produktivitu, organizáciu práce a efektívne využívanie kapacít. Rast úverov zároveň naznačuje, že firmy častejšie financujú prevádzku, technológie, zásoby alebo rozpracovanosť cudzími peniazmi. Samo osebe to nemusí byť problém, ale v segmente s dlhým investičným cyklom a postupným fakturovaním ide o riziko, ktoré nemožno podceňovať.
Zaujímavý je aj širší daňový pohľad. Splatná daň z príjmov síce v analyzovanej vzorke za rok 2025 dosiahla 1,423 miliardy eur, no medziročne klesla o 7,4 %. To ukazuje, že aj pri miernom raste zisku sa reálna výkonnosť podnikovej sféry nezlepšuje plošne a bez výhrad. FinStat zároveň uvádza, že minimálnu daň za rok 2025 zaplatilo 66 135 firiem. Pre malé a slabšie podniky je to ďalší tlak navyše.
Stavebníctvo nie je medzi extrémami. To však nie je dôvod na pokoj
V online štatistike za rok 2025 nie je stavebníctvo medzi odvetviami s najväčším rastom ani s najväčším poklesom EBITDA. Medzi najrýchlejšie rastúce segmenty patria informačné technológie, služby, doprava a logistika či školstvo a vzdelávanie. Naopak, výraznejšie oslabili napríklad odevy a obuv, energetika a ťažba, elektrotechnika, sprostredkovanie alebo nehnuteľnosti. Pre stavebný sektor je dôležité najmä to, že projektovanie a inžiniering si medziročne polepšili o 4,0 %. To naznačuje, že prípravná a návrhová časť investičného procesu si držia relatívne slušnú kondíciu, aj keď širšie stavebné prostredie zostáva pod prevádzkovým tlakom.
To, že stavebníctvo dnes nefiguruje medzi extrémami, však neznamená, že je mimo rizika. Skôr to naznačuje stabilizáciu v prostredí, ktoré je stále náročné. Pre realizačné firmy aj pre výrobcov stavebných materiálov to znamená, že rozhodovať nebude len objem práce, ale najmä schopnosť túto prácu robiť so zdravou maržou a bez zbytočných prevádzkových strát.
Rast úverov naznačuje, že firmy častejšie financujú prevádzku, technológie, zásoby alebo rozpracovanosť cudzími peniazmi.
Pozor na sektorové čísla: Nie každý rast v stavebníctve znamená zdravie odvetvia
Pri pohľade na staršie finstatovské dáta je namieste opatrnosť. V štatistike za rok 2024 FinStat uviedol, že EBITDA stavebníctva medziročne vzrástla o 13 %. Zároveň však v nadväzujúcej analýze upozornil, že stavebníctvu „prifukujú zisky developeri bez zamestnancov“. To je veľmi podstatná poznámka pre každého, kto sa pohybuje v reálnej výstavbe, vo výrobe stavebných prvkov alebo v dodávkach na stavbu. Lepší sektorový výsledok totiž nemusí automaticky znamenať, že sa rovnako darí aj klasickým stavebným firmám, výrobným podnikom či subdodávateľom. Časť ziskovosti môže tvoriť iný typ hráčov s odlišným obchodným modelom, nižšou personálnou náročnosťou a inou nákladovou štruktúrou.
Pre čitateľov zo stavebnej výroby je to triezve upozornenie. Výrobca, ktorý rieši energie, mzdy, investície do technológií, logistiku a skladové zásoby, funguje v úplne inej realite než developerská firma bez zamestnancov, ktorá vie vytvárať zisk iným spôsobom. Pri hodnotení „kondície odvetvia“ preto treba rozlišovať medzi investičným developmentom, projektovým biznisom, realizáciou stavieb a výrobou.
Trh zostáva živý, ale zároveň sa čistí
Na tvrdosť prostredia upozorňujú aj dáta o vzniku a zániku firiem a živností. FinStat označil rok 2025 z pohľadu zánikov za jeden z najhorších za posledné roky. V roku 2025 vzniklo takmer 25-tisíc firiem a zaniklo ich skoro 8-tisíc. Najviac spoločností vznikalo v službách, stavebníctve a informačných technológiách. Zároveň však najviac spoločností zaniklo práve v stavebníctve, maloobchode a službách. Pri živnostiach je obraz ešte tvrdší. V roku 2025 vzniklo najmenej živností za posledných šesť rokov, len niečo vyše 42-tisíc, no zaniklo ich historicky najviac, vyše 66-tisíc.
To je pre stavebníctvo veľmi výpovedné. Na jednej strane ide stále o odvetvie, do ktorého prichádzajú noví podnikatelia a menšie realizačné subjekty. Na druhej strane je to zároveň segment s nadpriemernou fluktuáciou, nízkou stabilitou časti trhu a vysokým tlakom na prežitie. Pre investorov, generálnych dodávateľov aj pre výrobcov to znamená jediné: starostlivejšie preverovať partnerov, viac sledovať bonitu a menej sa spoliehať na to, že nízka cena automaticky znamená výhodnú spoluprácu.
Z pohľadu stavebných firiem dnes nerozhoduje len zákazka, ale aj disciplína
Najnovšie údaje FinStatu nevykresľujú slovenské stavebníctvo ako sektor v kolapse. Ukazujú však odvetvie, ktoré sa musí naučiť fungovať v tvrdšom prevádzkovom režime. Éra rastu za každú cenu je preč. Zákazky treba dôslednejšie filtrovať, marže prísnejšie strážiť a financovanie plánovať s väčšou rezervou. Celkový obrat firiem rastie len symbolicky, ale mzdy, úvery a prevádzkové tlaky rastú citeľnejšie.
Pre stavebné firmy to v praxi znamená, že konkurenčnú výhodu už nebudú vytvárať len referencie a cena. Čoraz viac bude rozhodovať schopnosť presne kalkulovať riziká, dobre plánovať kapacity, efektívne nasadzovať pracovníkov a techniku, rýchlo fakturovať a dôsledne riadiť cash flow. Pre výrobcov stavebných materiálov, technológií a komponentov z toho plynie podobný záver: Samotný objem predaja nestačí, rozhodovať bude aj kvalita odberateľského portfólia, finančné zdravie partnerov a schopnosť udržať si maržu v prostredí slabého rastu.
Stavebníctvo teda dnes nestojí pred jednoduchou otázkou, či porastie alebo klesne. Oveľa dôležitejšia je iná otázka: Kto na trhu dokáže rásť zdravo a kto bude len držať objem za cenu zhoršujúcej sa ekonomiky? A práve v tom sú aktuálne finstatovské čísla užitočné. Nehovoria, že je vyhraté. Hovoria, že sa hrá tvrdšie než predtým.