Po období stagnácie sa slovenský stavebný sektor pomaly dostáva z útlmu. Medziročný nárast produkcie, priaznivejšie ekonomické signály a nádeje spojené s novým stavebným zákonom naznačujú, že by mohlo dôjsť k oživeniu. Zároveň však pretrvávajú viaceré problémy, najmä pomalé tempo výstavby bytov v okolí Bratislavy, kde sa dokončuje podstatne menej novostavieb ako pred pandémiou.
Rok 2025 odštartoval s nečakane pozitívnymi výsledkami pre stavebníctvo. Produkcia rástla už štvrtý mesiac za sebou, čo je po dlhom období poklesu vítaná zmena. Kým v predchádzajúcich rokoch brzdila sektor vysoká inflácia, drahé materiály a neistota, začiatok roka priniesol nový impulz.
Vo februári dosiahla stavebná produkcia viac než pol miliardy eur, čo znamenalo nárast o vyše tri percentá v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Hoci časť tohto rastu možno pripísať nižšej základni z predchádzajúcich rokov, očakávanie ďalšieho posilnenia podporuje možný pokles úrokových sadzieb, ktorý by mohol rozhýbať trh s hypotékami.
Stále však platí, že makroekonomická situácia zostáva nestabilná. Národná banka predpokladá infláciu okolo štyroch percent, pričom v horšom scenári môže dosiahnuť aj dvojciferné hodnoty. Stavebné firmy vyčkávajú, ako sa vyvinie ekonomické prostredie, ktoré ovplyvní ochotu domácností investovať do bývania.
Napriek zrýchlenému tempu výstavby sa počet dokončených bytov zvyšuje len pomaly. V hlavnom meste a jeho okolí sa dokončuje až o štvrtinu menej bytov než pred pandémiou, pričom dopyt po bývaní zostáva vysoký. Tento nesúlad vytláča ceny nehnuteľností nahor a znižuje dostupnosť bývania.
Zrýchlenie výstavby o vyše 15 percent oproti minulému roku je síce pozitívne, no bez zefektívnenia dokončovacích fáz to nebude mať dlhodobý efekt. Problémy spôsobujú najmä zložité povoľovacie procesy, nedostatok materiálov a často aj odpor miestnych obyvateľov proti novým projektom. V Bratislave komplikuje situáciu aj zastaraný územný plán, ktorý nereflektuje aktuálne potreby.
Preto sa mnohí stavebníci uchyľujú k svojpomocnej výstavbe, čo poukazuje na nefunkčnosť existujúcich mechanizmov. Práve prekážky v legislatíve a pomalé povoľovanie bránia rýchlejšiemu napredovaniu v oblasti bývania.
Od apríla 2025 platí nový stavebný zákon, ktorý má zjednodušiť a urýchliť povoľovanie stavieb. Spája územné rozhodnutia a stavebné povolenia do jedného procesu a zavádza digitalizáciu konaní. Hoci ambície sú vysoké, skúsenosť z Česka ukazuje, že takáto zmena môže naraziť na technické aj organizačné problémy.
Na Slovensku sa nový systém uplatňuje najskôr vo veľkých mestách, kde boli stavebné úrady dlhodobo preťažené. Prvé týždne po zavedení však naznačujú, že prechod prebieha bez väčších komplikácií a mohol by postupne zefektívniť celý proces.
Ak sa digitalizácia osvedčí, mohla by urýchliť povolenie viacerých dlhodobo blokovaných projektov a zvýšiť záujem developerov aj bánk o nové investície. Zákon tak môže vytvoriť predpoklady na oživenie nielen rezidenčnej, ale aj komerčnej výstavby.
Aj napriek optimistickejším signálom z trhu pretrváva viacero rizík. Inflácia zostáva vysoká a hospodársky rast je slabý. Stavebníctvo má však potenciál prispieť k celkovej stabilizácii ekonomiky, ak sa podarí rozbehnúť väčšie množstvo projektov.
Zvýšené tempo výstavby by mohlo pozitívne ovplyvniť aj ďalšie sektory – od výroby cez logistiku až po bankovníctvo. Kľúčové však bude, ako rýchlo sa zmeny prejavia v praxi. Ak sa zrýchli povoľovanie, znížia sa ceny a zvýši sa dostupnosť bytov, stavebníctvo môže získať späť svoje miesto jedného z ťahúňov slovenskej ekonomiky.