■ Na konferencii sme počuli, že väčšinu pripravovaných a v súčasnosti realizovaných projektov udržateľnej architektúry pripravujú a financujú na Slovensku zahraniční investori. Začínajú sa o túto tému zaujímať už aj slovenskí investori? Aké sú ich motívy financovať udržateľnú výstavbu? Je udržateľnosť vo výstavbe už nevyhnutnosťou alebo stále len výhodnou marketingovou stratégiou investorov?

Slavomír Jankovič, HB Reavis:
Téma udržateľnosti vo výstavbe je v slovenských pomeroch pomerne čerstvou témou a donedávna pokiaľ investor chcel svoju stavbu certifikovať podľa BREEAM alebo LEED sa musel obrátiť o pomoc na zahraničie. Súčasnosť je taká, že pokiaľ ide o našich nájomcov napríklad v administratíve, certifikácia stavby ich väčšinou zaujíma v prvom kole vzájomného nezáväzného kontaktu, ale málokedy sa potom neskôr stáva skutočným predmetom rokovania. Konkrétne rokovania sa väčšinou týkajú výšky nájomného, dĺžky nájomného kontraktu, či výšky nadštandardov. Rovnaká, aj keď s istým náznakom rastúceho záujmu, je situácia u realitných fondov pri exitoch. Domnievam sa, že táto situácia sa však v nasledujúcich dvoch či troch rokoch bude postupne meniť a na certifikácií budov bude viac záležať.

■ Pripravuje HB Reavis v súčasnosti nejaký projekt, ktorý plánuje certifikovať v niektorom z existujúcich systémov certifikácie pre udržateľné budovy?

Slavomír Jankovič, HB Reavis:
Áno máme taký projekt. Momentálne je vo výstavbe budova Forum Business Center na nároží Bajkalskej a Prievozskej v bývalom areáli výstavníctva v Bratislave. Táto budova bola už od konceptu pripravovaná s ambíciou, aby mala ako prvá naša budova certifikát BREEAM na úrovni Excellent. Hneď ako sme začali uvažovať nad konceptom tejto budovy, začali prebiehať konzultácie s našimi externými profesistami a už vtedy sme s nimi riešili všetky návrhy. Takže, čo sa týka jej dokončenia, plánujeme ju otvoriť v júni 2013, nakoľko v júli má už mať prvého veľkého nájomcu, ktorý certifikát vyžadoval. Bude to naša prvá budova na úrovni BREEAM s certifikátom Excellent.

■ Kto by mal byť hlavným iniciátorom toho, aby sa budovy stavali udržateľne? Mali by to byť investori alebo architekti, alebo...? Pri vzorových Model Home to bola spoločnosť VELUX. Aké boli motívy VELUXu pre realizáciu projektu Model Home?

David Brož, VELUX Slovensko:
Naše motívy sa dajú rozdeliť v zásade do dvoch skupín. Tá prvá skupina, to je o spoločenskej zodpovednosti našej firmy za to, ako vyzerá dnešný svet a ako môžeme my prispieť k tomu, aby mal perspektívu aj do budúcnosti. To je tá nadstavbová motivácia. Ale ono to má samozrejme aj prepojenie na ekonomiku a to je tá druhá skupina motívov. VELUX je v prvom rade výrobcom a dodávateľom veľmi špecifického stavebného prvku, strešného okna. Strešné okno má z hľadiska interiéru budovy osobitý význam. Dotvára interiér ako z hľadiska presvetlenia prirodzeným svetlom, tak aj z hľadiska prirodzenej ventilácie a má, samozrejme, na jednej strane vplyv na kvalitu budovy z hľadiska užívateľa, na druhej strane má vplyv a dopad aj na celkovú energetickú bilanciu budovy či domu. My veríme a sme presvedčení, že tento prvok - strešné okno – ktorého sme výrobcom, je spoločensky prospešné a snažíme sa o tom presvedčiť aj širokú verejnosť a investorov. A to je základ, motív, na ktorom sme postavili aj tento náš projekt udržateľnej výstavby, výstavby Model Home. Model Home kladie dôraz na tri elementy, na tri zásady: úspora energií alebo energetická efektivita, kvalitné, príjemné a zdravé životné prostredie a minimálny negatívny, resp. skôr pozitívny dopad na prírodné prostredie. Na tomto bol postavený celý koncept projektu VELUX Model Home 2020, ktorý propagujeme, ale na ktorom sme aj ekonomicky závislí. V podstate sme pripravili zmysluplný koncept ako ukázať pozitívne stránky využitia strešného okna a zároveň ukázať príklady, ako sa dá stavať udržateľne a ohľaduplne k životnému prostrediu a zároveň veľmi príjemne a komfortne pre užívateľa.

■ Aké sú ciele a vízie hlavnej architektky Bratislavy v presadzovaní udržateľnej architektúry a výstavby v hlavnom meste?

Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy:
Kým odpoviem na vašu otázku rada by som sa vrátila k pojmu udržateľnosť. Tento pojem vznikol už v roku 1713, keď Hans Carl von Carlowitz, správca lesov v Sasku, povedal, že „koľko dreva sa vyťaží, toľko stromov sa musí aj zasadiť“. V podstate je to úplne jednoduché konštatovanie, no zároveň veľmi záväzné. Keď totiž hovoríme o udržateľnom meste, nehovoríme len o udržateľnej architektúre a udržateľnom životnom prostredí, ale aj o udržateľnosti v oblasti sociálnej, kultúrnej a ekonomickej. Čo sa týka otázky presadzovania udržateľnej architektúry a výstavby v Bratislave ale aj na Slovensku, sú tu veľké rezervy, na rozdiel napríklad od Viedne. Pri porovnaní týchto dvoch miest zistíme, že napríklad v Bratislave je veľmi riedke osídlenie oproti Viedni. Obe mestá majú približne rovnakú rozlohu, ale Bratislava má len 1/3 osídlenia oproti Viedni. Odborníci vypočítali, že optimalizovaná hustota mestského osídlenia spotrebuje iba 1/3 energií oproti rozťahaným sídliskám, či vidieckym osídleniam. Preto jedným z cieľov Bratislavy by malo byť otvorenie témy optimalizácie hustoty osídlenia mesta. Ďalšou veľmi dôležitou témou je  zatepľovanie. V priebehu 20 rokov zatepľovania na Slovensku sa ukázalo, že popri pozitívnych stránkach zatepľovacieho procesu sa vyskytlo aj niekoľko vážnych nedostatkov, najmä pokiaľ ide o kvalitu samotnej realizácie a najmä o architektonické stvárnenie zateplených domov. Budovy po zateplení sa menia nielen proporčne a hmotovo, ale mení sa aj ich farebnosť. Preto mojou snahou bolo získať pre Bratislavu prostriedky, prostredníctvom ktorých by sme vytvorili vzorové objekty, na ktorých by sme vyskúšali nové technológie a nové prístupy k zatepľovaniu. Zámer sa podaril a Bratislava v spolupráci s Viedňou uspela v projekte „Smart City“. Ide o projekt, financovaný z európskych fondov, ktorého cieľom je podpora realizácie vzorovo zateplených domov, ktoré budú zatepľovať slovenské firmy a dozorovať ich prácu budú odborníci zo zahraničia. Chcem zdôrazniť, že som veľmi rada, že sa začína dôraznejšie hovoriť o udržateľnosti v architektúre a vo výstavbe. Preto som aj rada, že sa koná táto konferencia, ktorá môže vniesť viac informácií o tejto téme medzi odbornú verejnosť. Len pre zaujímavosť chcem uviesť, že prvý raz som počula slovo udržateľnosť v roku 1993 na medzinárodnej konferencii v Rakúsku a tento pojem predstavil švajčiarsky architekt, ktorý prišiel na konferenciu do Viedne vysvetliť pojem udržateľná budova. Architekti by si mali byť vedomí toho, že práve oni by mali byť nositeľmi myšlienok udržateľnej architektúry a prinášať podnety a námety už v samotných konceptoch riešenia. Za seba môžem povedať, že budem podporovať všetky iniciatívy a projekty, týkajúce sa ochrany životného prostredia a udržateľnosti, pretože určite zohrajú významnú úlohu aj pri tvorbe nového plánu rozvoja Bratislavy.

■ Pani Konrád hovorila o tom, že architekti by mali byť nositeľmi myšlienok udržateľnosti v architektúre. Aké sú teda skúsenosti z navrhovania a presadzovania udržateľnej architektúry v praxi slovenského a španielskeho architekta?

Ľudovít Urban, BKU architekti:
Najlepšia energia je tá, ktorú netreba vyrobiť. A to, aby nebolo treba energiu vyrobiť, sa rodí už pri tvorbe konceptu objektu, nielen  objemového ale aj návrhu všetkých systémov. V rámci skúseností, ktoré sme mali s certifikáciou objektu BBC1 Plus, sme zistili aj zaujímavú skutočnosť, súvisiacu s mestom, mestotvorbou a urbanizmom, a to je šetrenie energií tým, že sa nepotrebujeme presúvať. Keď sa potrebujem presúvať, tak iba pešo, MHD alebo bicyklami a to je vlastne živné pole pre koncepciu mesta a územný plán. Pokiaľ rozumným územným plánom obmedzíme nezmyselné a zbytočné presuny ľudí z jednej strany mesta na druhú, môžeme tým ušetriť strašne veľa energie. A jednoznačne si myslím, že nositeľmi a aj presadzovateľmi udržateľných konceptov budov by mali byť architekti. Ešte jedna poznámka k mestám z iného uhla pohľadu. Keď sa pozrieme napr. na Vancouver, tam sa všetky fungujúce mestské a štátne inštitúcie zaviazali, že pôjdu príkladom. Preto tam už teraz platí, že všetky novo postavené štátne aj mestské budovy musia mať certifikát LEED. Je to príklad, ako ukázať smer aj súkromným investorom, ktorým treba kráčať. Carlos Arroyo, Carlos Arroyo Arquitectos V Španielsku sa investori na problematiku udržateľnosti vo výstavbe pozerajú v prvom rade z ekonomického hľadiska. To znamená, že aby architekti uspeli s prístupom udržateľnosti v architektúre, musia vedieť argumentovať investorom v prvom rade ekonomickými parametrami a ukazovateľmi. To je jedna poznámka k tejto téme. Druhá poznámka sa týka toho, že nemá zmysel riešiť jednotlivé budovy ako udržateľné, ak sa nerieši aj širšie urbanistické hľadisko udržateľnej výstavby. Len komplexné riešenia z hľadiska udržateľnosti majú skutočný význam, aj keď ten samozrejme pozostáva z jednotlivých dielčich krokov. Podľa mňa jednoznačne nositeľmi vízií udržateľnosti vo výstavbe by mali byť architekti a urbanisti, vyzbrojení správnou a jasnou argumentáciou. A keďže udržateľnosť sa vníma v Španielsku v súčasnosti najmä ako ekonomická kategória, argumentácia musí byť vedená týmto smerom.

■ Minulý rok v januári bola založená Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) s cieľom šírenia osvety v otázke udržateľnosti a zelených budov. Ako môže SKGBC pomôcť investorom prípadne architektom a projektantom pri výstavbe udržateľných budov?

Peter Kysela, predseda SKGBC:
Zelené budovy začínajú byť fenoménom tejto doby. Tento trend sme zachytili asi pred rokom a pol. Vtedy sme sa dostali aj k informácii, že niekde vo svete funguje „World Green Building Council“. Podobné organizácie existujú v mnohých krajinách Európy a sveta a ich cieľom je šírenie osvety o potreba ochrany životného prostredia pri výstavbe a pri prevádzke budov. Je paradoxné, že ľudia dnes bežne uvažujú nad kúpou úsporného auta alebo úspornej žiarovky, ale podstatne menej uvažujú nad tým, aby investovali aj do energeticky úsporného bývania alebo si prenajali energeticky úsporné kancelárie. SKGBC vznikla pred vyše rokom a v súčasnosti združujeme vyše 40 firiem z odboru udržateľnej výstavby. Sú tu investori, architekti, stavebné firmy, dodávatelia materiálov a našim cieľom je pripraviť trh na to, že tlak na zvyšovanie počtu zelených alebo udržateľných budov bude silnieť. Chceme pomôcť nastaviť legislatívu, chceme pomôcť architektom, projektantom, odborníkom, aby sa mali možnosť vzdelávať v tom, ako navrhovať a stavať udržateľné budovy. Organizujeme celý rad odborných podujatí s cieľom zvýšenia osvety v tejto oblasti, reflektujeme potreby trhu a snažíme sa flexibilne na ne reagovať. Ide o to, aby sme sprostredkovali čo najviac inšpirácií a vzdelávacích aktivít každému, kto sa chce v tejto téme vzdelávať. Keď hovoríme o zelených budovách na Slovensku, hovoríme v súčasnosti v prvom rade hlavne o kancelárskych budovách. To znamená, že najmä investori sú si vedomí, že realizáciou zelenej budovy sa naozaj dajú výrazne znížiť náklady na jej prevádzku. Hneď za kancelárskymi budovami sú logistické centrá a výrobné haly. Zelených bytových domov (mimo individuálnych rodinných domov) je zatiaľ, žiaľ, veľmi málo a našim cieľom je, aby aj širšia verejnosť začala vnímať potrebu investovať do úsporného bývania a úspornej výstavby.

Pripravila D. Lalíková
Foto: Blanka Golejová
Vizualizácia: HB Reavis