Ručná manipulácia s bremenami v stavebníctve (vol2)

RIZIKOVÉ FAKTORY PRI PRÁCI S BREMENAMI

Ak je práca s bremenami nevyhnutná, zamestnávateľ preukázateľne vykoná primerané opatrenia, použije primerané prostriedky a zamestnancov vybaví takými prostriedkami, aby sa vylúčilo alebo znížilo riziko poškodenia zdravia, a to s ohľadom najmä na tieto faktory: 

1. Vlastnosti bremena

Ručná manipulácia môže zvyšovať riziko poškodenia zdravia, ak je bremeno:

1. príliš ťažké alebo príliš veľké,
2. neskladné alebo ťažko uchopiteľné,
3. nestabilné alebo sa jeho obsah môže premiestňovať,
4. umiestnené v takej polohe, že je ho potrebné držať ho alebo s ním manipulovať v určitej vzdialenosti od tela, alebo sa s ním nakláňať, či vytáčať trup,
5. vzhľadom na svoj tvar, obsah alebo konzistenciu také, že môže spôsobiť poranenie zamestnancov, najmä v prípade kolízie.

2. Fyzická námaha

Fyzická námaha môže zvyšovať riziko poškodenia zdravia, ak je:

1. nadmerná,
2. dosahovaná iba otáčavým pohybom trupu,
3. pravdepodobnosť, že dôjde k neočakávanému pohybu bremena,
4. manipulácia s bremenom uskutočňovaná v nestabilnej alebo nefyziologickej polohe tela.

3. Pracovné prostredie

Pracovné prostredie môže zvýšiť riziko poškodenia zdravia, ak:

1. nie je dostatok priestoru na uskutočňovanie činnosti, najmä vo vertikálnom smere,
2. podlaha je taká nerovná, že hrozí potknutie sa alebo je klzká vzhľadom na obuv zamestnanca,
3. miesto v pracovnom prostredí neumožňuje zamestnancovi manipulovať s bremenami v bezpečnej výške alebo v správnej polohe,
4. úroveň podlahy alebo pracovného povrchu sa mení, v dôsledku čoho je nutné manipulovať s bremenami na rôznych úrovniach,
5. podlaha alebo opora nôh je nestabilná,
6. osvetlenie, teplota, vlhkosť alebo vetranie sú nevyhovujúce.

4. Požiadavky na činnosť

Činnosť môže predstavovať riziko, ak zahŕňa jednu alebo viacero z týchto podmienok:

1. príliš častú alebo z hľadiska trvania príliš dlhú fyzickú záťaž namáhajúcu podporno-pohybovú sústavu, najmä chrbticu,
2. nedostatočný telesný odpočinok alebo čas potrebný na zotavenie,
3. nadmerné vzdialenosti pri zdvíhaní, spúšťaní alebo prenášaní bremena,
4. vynútené tempo práce pri pracovnom procese, ktoré zamestnanec nemôže meniť.

HODNOTENIE RIZÍK SPOJENÝCH S RUČNOU MANIPULÁCIOU

Hodnotenie rizík je kľúčovým krokom v procese zaistenia bezpečnosti pri ručnej manipulácii s bremenami. Toto hodnotenie by malo zahŕňať analýzu všetkých aspektov práce, ktoré môžu predstavovať riziko, a identifikáciu opatrení, ktoré môžu tieto riziká minimalizovať.

Riziko spojené s dotknutím sa bremena

Toto riziko sa zvyčajne prejavuje pri zámernom uchopení bremena, ktoré môže mať niektoré nepriaznivé vlastnosti (ostré hrany, vysokú povrchovú teplotu a pod.). Základnou prevenciou úrazu by malo byť zamedzenie priameho dotyku s takým bremenom, a to v prvom rade pomocou vhodných manipulačných pomôcok. Ide o rôzne typy klieští, svoriek, prísaviek, magnetických úchytiek atď. Ďalej sem patria aj nastaviteľné popruhy, prepravky, koše, klietky a pod. Všetky tieto pomôcky sú vybavené držadlami, preto sú dobre uchopiteľné. Také manipulačné pomôcky okrem toho, že odstraňujú úrazy spôsobené porezaním o ostré hrany, popáleniny o horúci povrch a i., minimalizujú aj úrazy vzniknuté prirazením končatín bremena pri jeho kladení. Druhým prostriedkom na zamedzenie úrazov pri uchopení bremena sú ochranné rukavice.

Riziko vyvolané manipuláciou s bremenom

Toto riziko vedie k vzniku úrazových dejov, z ktorých sa najčastejšie vyskytuje:

1. prirazenie bremenom,
2. vyšmyknutie bremena a jeho pád,
3. nadmerné úsilie,
4. zosunutie,
5. pád alebo prevrátenie bremena a prirazenie ručným dopravným prostriedkom.

Prirazenie bremenom

Vzniká najčastejšie pri zvislom ukladaní bremien. Preto by sa ťažšie predmety manipulované bez manipulačných pomôcok mali zásadne ukladať na podložky vysoké aspoň 30 mm, aby medzi bremenom a odkladacou plochou zostala bezpečnostná medzera na vsunutie prstov ruky. Tak nemôže dôjsť k priškripnutiu alebo k prirazeniu k odkladacej ploche.

Pri odoberaní materiálu táto medzera umožní jeho ľahké a bezpečné uchopenie, čím sa obmedzí aj časté vyšmyknutie bremena z ruky v okamihu jeho zdvíhania a prirazenie prstov. Pri manipulácii s bremenom dvoma a viacerými zamestnancami sa pomerne často vyskytuje prirazenie končatín. V tomto prípade sa ako negatívny faktor prejavuje nepresnosť koordinácie úkonov a zvyčajne aj vyššia hmotnosť manipulovaného bremena. O to zásadnejší význam má používanie podložiek.

Vyšmyknutie bremena z ruky a jeho pád

Pri prenášaní bremien štvrtinu úrazov spôsobuje to, že zamestnancovi vypadne prenášaný predmet z ruky a spôsobí mu zvyčajne úraz dolnej končatiny. Zdanlivo často je výskyt tohto úrazového deja zavinený hlavne zlyhaním človeka. Pri bližšom skúmaní je však možné zistiť objektívne faktory vyplývajúce predovšetkým zo súboru podmienok, za ktorých sa bremená prenášajú.

Tie sú dané najmä:

• vhodnosťou bremena na prenášanie, tzn. objektívnymi vlastnosťami bremena, ako je jeho tvar, hmotnosť, povrch (členitosť, drsnosť, ostré hrany), rozmer a pod.,
• výškou, z ktorej sa bremeno zdvíha a na ktorú sa kladie,
• vzdialenosťou prenášania,
• frekvenciou jednotlivých úkonov atď.

V uvedenom prehľade faktory –  s výnimkou prvého, vždy závisia od organizácie výrobného, príp. obslužného procesu. Z tohto zistenia vyplýva, že optimalizáciou jednotlivých faktorov vytvárame podmienky na potlačenie úrazov spôsobených subjektívnymi príčinami.

Podobne je to však aj v prípade prvého faktora – vhodnosti bremena na prenášanie. Tento faktor je daný a nemenný – tvar a vyhotovenie manipulovaného bremena väčšinou nemožno zmeniť. Môže však vytvoriť podmienky na optimálnejšie presúvanie bremien:

1. odstránením ručného prenášania — jeho nahradením, napr. prevážaním, a to ručným alebo strojovým (dopravníkom, vozíkom),
2. ak ručné prenášanie nemožno odstrániť, je možné vytvoriť optimálne podmienky na bezpečné uchopenie a nosenie bremena použitím manipulačných pomôcok, a to buď univerzálnych, alebo jednoúčelových – navrhnutých špeciálne na prenášanie určitého predmetu.

Možno teda povedať, že hlavnou príčinou úrazovosti pri úrazovom deji vyšmyknutia bremena z ruky a jeho pádu je nevhodná organizácia výrobného procesu, ktorá nevytvára optimálne podmienky na ručné premiestňovanie bremien.

Nadmerné úsilie

Tento úrazový dej sa obyčajne vyskytuje iba pri zdvíhaní a spôsobujú ho výhradne subjektívne príčiny. Primárnu príčinu pri úrazových dejoch súvisiacich s nadmerným úsilím je nutné hľadať opäť v organizácii pracovného procesu, ktorá buď umožňuje, alebo dokonca priamo núti zamestnancov zdvíhať bremená nad ich schopnosti. Určitý podiel na týchto úrazoch má aj neznalosť zásad správnej a bezpečnej manipulácie s bremenami. V polovici prípadov pri nadmernom úsilí dochádza k priamemu úrazu chrbtice, v tretine k natrhnutiu alebo natiahnutiu svalov a šliach rúk.

Prevencia týchto úrazov spočíva predovšetkým v správnej organizácii práce. Vedúci zamestnanci, majstri a pod. by mali poznať približné hmotnosti bremien, vyskytujúcich sa na ich úseku. V prípade veľkej hmotnosti bremien je nutné na ich manipuláciu prideliť vhodné mechanizačné prostriedky alebo aspoň potrebný počet zamestnancov. Obyčajne si možno vystačiť s prostriedkami malej mechanizácie.

Zosunutie bremien

Ide o typický dej vznikajúci najmä pri odoberaní predmetov z odkladacích plôch dopravných prostriedkov, z hromád, zo stohov a z hraníc. Jeho príčinou je obyčajne nesprávny spôsob odberu alebo nesprávne uložené predmety. Možnosti prevencie sú však obmedzené. V prvom rade spočívajú v nutnosti zaškolenia zamestnancov, aby ovládli správne spôsoby ukladania jednotlivých druhov bremien a správne spôsoby ich odberu. Ďalej môže pomôcť riadne vykonávaný dozor zo strany majstrov a vedúcich. Predpokladom však je, aby vedúci majstri alebo predáci pracovných čiat sami ovládali bezpečné spôsoby manipulácie.

Prirazenie osoby ručným dopravným prostriedkom

Takéto úrazy sú výsledkom nesprávnej manipulácie s vozovkou. Obsluhy vozíkov zvyčajne nepoznajú zásady ich správneho ovládania, a tak dochádza k zbytočným, často aj závažným úrazom. Všeobecne platí, že obsluha vzhľadom na vozík má byť na druhej strane, než kam by sa mohol pohybovať vozík svojou zotrvačnosťou. Pri jazde po rovine by obsluha mala byť za vozíkom – inými slovami, tlačenie vozíkov je bezpečnejšie než ťahanie.

Pri jazde po svahu musí byť obsluha od vozíka vždy smerom do svahu – inými slovami, pri jazde do svahu vozík ťaháme, pri jazde zo svahu vozík brzdíme ťahaním zozadu.

Zamestnanci musia byť pred začatím práce oboznámení s ručnou manipuláciou s bremenami

Oboznámenie:

• so všeobecnými údajmi (podľa možností aj s presnými údajmi o hmotnosti, vlastnostiach bremena, o umiestnení jeho ťažiska, o jeho najťažšej strane),
  • s presnými údajmi o správnom uchopení a zaobchádzaní s bremenami,
  • s nebezpečenstvom, ktorému môžu byť vystavení pri nesprávnej ručnej manipulácii s bremenami,
  • s možnosťou poškodenia bedrovej chrbtice pri otáčaní trupu, prudkom pohybe bremena, pri vratkom postoji, pri zvýšenej fyzickej námahe alebo pri excentrickom umiestnení ťažiska bremena,
  • s nedostatkami, ktoré sťažujú manipuláciu, najmä s nedostatkom priestoru vo zvislom smere, s prácou na nerovnom, klzkom alebo vratkom povrchu alebo v nevyhovujúcich mikroklimatických podmienkach,
  • so stavmi, ktoré zvyšujú riziko poškodenia chrbtice vplyvom príliš častej alebo príliš dlho trvajúcej fyzickej námahy, nedostatočného telesného odpočinku, nedostatočného času na zotavenie alebo práce vo vynútenom pracovnom tempe.

Pred začatím prác je vždy nutné zhodnotiť zdravotné riziká pre zamestnancov. Podľa výsledkov musia byť na ochranu zdravia zamestnancov pracovné podmienky upravené:

• vhodnými organizačnými opatreniami,
  • vybavením zamestnancov osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
• použitím vhodných technických prostriedkov (mechanických zariadení na vylúčenie ručnej manipulácie s bremenami alebo na jej obmedzenie).

Cieľom je, aby sa vylúčili alebo obmedzili riziká, predovšetkým poškodenie bedrovej chrbtice alebo ochorenie pohybového aparátu.