Zelená obnova verejných budov patrí medzi najväčšie príležitosti Slovenska, no zároveň medzi najväčšie nevyužité potenciály. Podľa Slovenskej rady pre zelené budovy bude rozhodujúcich nasledujúcich 24 mesiacov — buď sa podarí nastaviť realistický a stabilný model obnovy, alebo sa bude súčasná stagnácia prehlbovať. Problémom totiž nie je nedostatok projektov, ale prostredie, v ktorom sa pripravujú.
Samosprávy upozorňujú na preťažené procesy, nejednotné metodiky, nepružné výzvy a časté zmeny podmienok. Výsledkom je, že mnohé budovy síce čakajú na obnovu roky, no projekčná príprava uviazne už v úvode. Odborníci preto navrhujú viacero opatrení: zrýchlenie povoľovania, metodické zjednotenie, jasnejšie pravidlá pre financovanie, lepšiu podporu pri predprojektovej príprave a odstránenie majetkovo-právnych bariér, ktoré sú často najväčšou brzdou.
Významnú úlohu budú mať aj nové európske smernice EPBD a EED, ktoré definujú požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Ich transpozícia môže urýchliť modernizáciu verejných objektov, no iba v prípade, že štát nastaví efektívne mechanizmy podpory. Momentálne je proces komplikovaný najmä prechodným obdobím, keď staré eurofondy končia a nové ešte nie sú k dispozícii. Mnohé pripravené projekty preto stoja a obnova sa spomaľuje.
Slovensko tak stojí pred rozhodnutím, či využije príležitosť modernizovať školy, úrady, nemocnice či kultúrne objekty, alebo sa bude ich stav ďalej zhoršovať. Potenciálne prínosy sú pritom značné – nižšie prevádzkové náklady, vyšší komfort služieb aj podpora domáceho stavebného sektora.