Smart infraštruktúra neznamená len inteligentnú budovu, ale čoraz viac aj schopnosť prepájať technológie, dáta, energetiku a prevádzku do jedného funkčného systému. Prečo už nejde len o automatizáciu, ale o vyšší stupeň riadenia budov?
Absolvent Elektrotechnickej fakulty STU, odbor automatizácia. Od roku 1999 pôsobí v spoločnosti SIEMENS s.r.o., aktuálne na pozícii riaditeľa divízie SI Buildings na Slovensku.
Keď dnes hovoríme o smart infraštruktúre, čo si pod tým má predstaviť investor alebo developer v praxi – a kde sa podľa vás končí inteligentná budova a začína sa inteligentná infraštruktúra?
Ide najmä o komplexný systém rôznych vzájomne komunikujúcich technológií v budovách, hardvéru a softvéru, ktoré majú spoločné dáta potrebné na automatizáciu prevádzky budovy, ktorá zabezpečí energetickú efektivitu, optimálne prevádzkové náklady, komfort a bezpečnosť pre ľudí, zdravé vnútorné prostredie s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Pojem „smart infraštruktúra“ ide aj nad rámec samotnej budovy, ak uvažujeme o vzájomnom prepojení budov cez energetickú infraštruktúru. Inteligentná infraštruktúra posúva inteligentnú budovu na vyšší stupeň, pri ktorom môžeme hovoriť o autonómnych budovách, schopných fungovať a optimalizovať svoju prevádzku bez nutnosti zásahu človeka.
Prepojenie budov do energetických mikrosietí má veľa výhod, ako je napríklad vyššia energetická bezpečnosť, nižšie investičné náklady či lepší prevádzkový manažment.
V minulosti sa veľa hovorilo o smart budovách ako o samostatných objektoch. Posúva sa dnes podľa vás trh skôr k prepájaniu budov do širších energetických a dátových celkov?
Vývoj technológií budov rýchlo napreduje, hnacou silou sú rýchlo sa meniace spoločenské a ekonomické podmienky. Dnes vidieť posun od automatizovaných budov k smart budovám a najnovším trendom sú autonómne budovy, ktoré majú istú formu energetickej sebestačnosti a nezávislosti od energetických sietí. Prepojenie budov do energetických mikrosietí má veľa výhod, ako je napríklad vyššia energetická bezpečnosť, nižšie investičné náklady či lepší prevádzkový manažment. Každý typ budovy má inú krivku spotreby energie v čase, napríklad administratívna budova má najväčšiu spotrebu počas pracovných dní a pracovných hodín, cez víkendy je zvyčajne prázdna, ale pri bytovom dome je to presne naopak. Symbióza takýchto budov dáva zmysel pri vzájomnej energetickej podpore.
Ktoré požiadavky dnes najviac formujú návrh smart infraštruktúry – energetická efektívnosť, bezpečnosť, flexibilita prevádzky alebo niečo iné?
Každý člen reťazca pri výstavbe, prevádzkovaní alebo užívaní budovy kladie dôraz na inú oblasť. Dnes však hovoríme o dvoch základných požiadavkách, o energetickej efektívnosti prevádzky pri zabezpečovaní komfortného vnútorného prostredia a bezpečnosti systémov a ľudí.
Ako sa mení rola technológií budov v čase, keď sa od nich už neočakáva len efektívna prevádzka, ale aj schopnosť aktívne reagovať na výkyvy v energetickej sieti?
Rola technológií v budovách sa postupne mení od technických monotematických celkov zabezpečujúcich špecifickú činnosť až po vzájomné integrované funkčné celky, ktoré okrem primárnej funkcie zabezpečujú vzájomnú výmenu cenných dát, či už v reálnom čase, alebo za určité obdobie medzi sebou. Tým sa dosiahne väčšia synergia technológií, ktorá vedie k lepšej optimalizácii prevádzky. Takto zároveň dosiahneme vyšší stupeň chápania procesov a meniacich sa podmienok v budovách, ale aj vplyvov vonkajšieho prostredia. Miera integrácie určuje spôsob ďalšieho využívania dát, poskytovania možných služieb súvisiacich s prevádzkou a efektivitou procesov v budove, ako aj schopnosť reagovať autonómne na výkyvy energetických sietí či vonkajších vplyvov na prevádzku budovy.
Siemens prezentuje Building X ako otvorenú dátovú platformu na správu budov. Čo je dnes pre zákazníka dôležitejšie – samotná technológia alebo schopnosť zmysluplne prepojiť dáta, ľudí a rozhodovanie?
Platforma Building X je nielen platformou, na ktorej bežia aplikácie pomáhajúce spravovať budovy, ale poskytuje základnú technickú infraštruktúru pre dáta v reálnom čase, ktoré majú širokú škálu využitia. Aplikácie ponúkajú kľúčové služby, a to najmä v oblastiach, ako sú energetická efektívnosť a udržateľnosť, bezpečnosť, prevádzka a údržba budov.
Kde dnes vidíte najsilnejší posun v oblasti smart infraštruktúry – v administratívnych budovách, nemocniciach, priemysle, rezidenčných projektoch alebo v mestských štvrtiach? A prečo?
Ak sa pozriem na účelovo rôzne budovy, posun je v každej oblasti. Každý typ budovy má špecifický režim prevádzky, energetickú náročnosť, požiadavky na vnútornú klímu, bezpečnosť, ale aj zraniteľnosť. V priemysle je téma kybernetickej bezpečnosti vysoko dôležitá z pohľadu zabezpečenia plynulosti výroby. Nemocnice rovnako majú náročnú 24-hodinovú prevádzku s priestormi, na ktoré sa kladú rozličné požiadavky na vnútorné prostredie. Administratívne a rezidenčné budovy majú svoje špecifiká a pri všetkých typoch budov je spoločnou témou bezpečnosť ľudí, či už z hľadiska kontroly vstupov, monitoringu, alebo protipožiarnej ochrany. V každej oblasti nás meniace sa požiadavky motivujú prinášať riešenia šité na mieru a posúvať technologickú infraštruktúru dopredu.
„Miera ochrany a zabezpečenia pred prípadnými útokmi na samotnú smart infraštruktúru je a bude rozhodujúca pri posudzovaní jej kvality.“
Ak by ste mali pomenovať jednu technológiu alebo jeden princíp, ktorý bude v najbližších rokoch rozhodovať o kvalite smart infraštruktúry, čo by to bolo?
Podstatnou témou, ktorá ide súbežne s technológiou smart infraštruktúry, je určite kyberbezpečnosť. Pri otvorenosti systémov a ich potrebe vzájomnej komunikácie je ochrana komunikačných sietí, hardvérových zariadení, softvéru a dát pred neautorizovaným prístupom, digitálnymi útokmi a možnými škodami veľmi dôležitá. Miera ochrany a zabezpečenia pred prípadnými útokmi na samotnú smart infraštruktúru je a bude rozhodujúca pri posudzovaní jej kvality.
Do akej miery bude smart infraštruktúra v najbližších rokoch závislá od AI a prediktívneho riadenia? A kde je hranica medzi reálne užitočnou automatizáciou a technologickou nadstavbou?
Miera implementácie AI do algoritmov prevádzkovania budov bude postupne narastať. Rozsah a spôsob použitia by mali reflektovať reálne požiadavky prevádzkovateľa budovy, nie sledovať módne trendy. Z môjho pohľadu by človek nasadením technológie AI nemal strácať schopnosť vytvárať rôzne analýzy dát alebo porozumieť fungovaniu rôznych technológií. Tým hlavným objednávateľom služieb AI by mal ostať človek s vedomosťami o reálnom fungovaní prevádzky budovy. Samotné služby AI rozširujú možnosti, ako dejom v budove hlbšie porozumieť a spracovať obrovské množstvo dát, ktoré dnes budovy už reálne vedia poskytnúť, do čitateľnej formy na zabezpečenie energeticky efektívnej, ekologickej a udržateľnej prevádzky budov, pri maximálnom komforte vnútorného prostredia a bezpečia pre ľudí.
Ako sa mení pohľad na odolnosť budov a infraštruktúry – nielen z pohľadu kybernetickej bezpečnosti, ale aj z pohľadu kontinuity prevádzky, výpadkov energií či klimatických extrémov?
Bezpečnosť infraštruktúry je kľúčová vec. Kybernetická bezpečnosť chráni systémy pred útokmi hackerov, stratou dát až stratou kontroly nad budovou. Budovy poskytujú množstvo dát na ďalšie spracovanie, preto je ich kvalita a ochrana z pohľadu prevádzkovania, údržby a bezpečnosti dôležitá. Na ich základe možno sledovať prevádzkové zvyklosti, časové harmonogramy osôb či spôsoby zabezpečenia. Preto sa pri návrhu smart systémov musí starostlivo posudzovať aj téma ochrany súkromia, úniku citlivých dát a ich zneužitia. Aspektov, ktoré môžu mať vplyv na kontinuitu prevádzky či na neočakávané výpadky energií, je naozaj veľa. Preto návrh technologickej infraštruktúry musí obsahovať prvky vlastnej bezpečnosti a pripravenosti čeliť klimatickým extrémom.
„Samotné projektovanie budov na začiatku musí mať ambíciu vytvoriť budovu s technologickou architektúrou pripravenou na výzvy budúcich rokov.“
Keď sa pozriete na vývoj o päť až desať rokov dopredu, čo bude podľa vás znakom skutočne kvalitnej smart infraštruktúry? Nižšia spotreba, vyššia bezpečnosť, väčší komfort alebo schopnosť budovy fungovať ako súčasť širšieho mestského ekosystému?
Vývoj kvalitnej infraštruktúry v budovách bude reflektovať meniace sa životné prostredie, energetickú situáciu, potreby ľudí, technologický vývoj, ale aj požiadavky spoločnosti. Témy ako energetická dostupnosť, bezpečnosť, komfort, zdravé životné prostredie budú ovplyvňovať požiadavky na budovy v blízkej budúcnosti. Ich začlenenie do väčšej mestskej infraštruktúry bude vytvárať ekosystém, v ktorom si budú vymieňať informácie a vzájomne si energeticky pomáhať. Takýto model však treba starostlivo naplánovať so zreteľom na čo najväčšie množstvo účastníkov v systéme, ktorí budú na to technologicky vybavení. Samotné projektovanie budov na začiatku musí mať ambíciu vytvoriť budovu s technologickou architektúrou pripravenou na výzvy budúcich rokov.