Tragédia v bare Le Constellation opäť ukázala, že veľké požiare v nočných podnikoch nevznikajú náhodou. Článok Ing. Evy Šályovej cez model švajčiarskeho syra pomenúva najčastejšie riziká — horľavé materiály, zlyhanie evakuácie, nepripravenosť personálu aj slabú kontrolu prevádzky. Pripomína, že požiarna ochrana nie je formalita, ale systém, ktorý rozhoduje o životoch.
Požiar v nočnom bare Le Constellation v lyžiarskom stredisku Crans-Montana vo švajčiarskom kantóne Valais patrí medzi najtragickejšie udalosti v európskych nočných podnikoch za posledné roky. Požiar vznikol 1. januára 2026 približne hodinu a pol po polnoci počas novoročných osláv. Pri udalosti zahynulo 41 osôb a viac ako 115 bolo zranených. Väčšinu obetí tvorili mladí ľudia z rôznych kútov Európy.
Podobné tragédie sa v Európe opakujú už desaťročia a vykazujú veľmi podobné znaky a priebeh.
Tragické požiare, podobné príčiny
Podľa predbežných informácií boli iniciátorom požiaru bežne dostupné fontánové sviečky používané pri oslavách. Tie boli umiestnené na fľašiach šampanského a pravdepodobne zapálili akustický podhľad v suterénnom priestore baru. Po zapálení sa požiar veľmi rýchlo rozšíril po strope a priestor zaplnil toxický dym. Zo zverejnených videozáznamov je zrejmé, že viacerí návštevníci spočiatku nepovažovali situáciu za reálne nebezpečenstvo. Prvé známky požiaru si viacerí natáčali na mobilné telefóny, čo prispelo k oneskorenej reakcii a potom aj k oneskorenej evakuácii.
Podobné tragédie sa v Európe opakujú už desaťročia a vykazujú veľmi podobné znaky a priebeh. Medzi najznámejšie prípady patrí požiar na diskotéke v Göteborgu vo Švédsku z roku 1998, pri ktorom zahynulo 63 osôb a viac ako 200 bolo zranených, požiar nočného klubu Lame Horse v ruskom meste Perm z roku 2009, pri ktorom zahynulo 156 osôb, požiar v nočnom klube Colectiv v Bukurešti z roku 2015, pri ktorom zahynulo 64 osôb, a požiar v nočnom klube Pulse Club v meste Kočani v Severnom Macedónsku z roku 2025, pri ktorom zahynulo 59 osôb. Vo všetkých prípadoch išlo o kombináciu viacerých rizikových faktorov — iniciátora požiaru, horľavých povrchových materiálov a problémov pri evakuácii osôb. Súčasne sa opakovane objavili aj nedostatky pri kontrolách prevádzok, dodržiavaní požiarnej bezpečnosti a prevádzkovaní priestorov v súlade so schválenou dokumentáciou požiarnej ochrany.
Veľké katastrofy zvyčajne nevznikajú jednou chybou, ale súhrou viacerých menších zlyhaní, ktoré sa navzájom prekryjú.
Model švajčiarskeho syra v praxi
Udalosť vo Švajčiarsku tak opäť poukazuje na opakujúcu sa kombináciu rizikových faktorov v nočných podnikoch s vysokou koncentráciou osôb. Bar Le Constellation bol pritom považovaný za luxusný nočný bar situovaný v centre prestížneho lyžiarskeho strediska Crans-Montana s kapacitou približne 500 osôb. Spoločným menovateľom uvedených udalostí nie je iba iniciátor požiaru, ale najmä kombinácia viacerých súčasne pôsobiacich rizík. Ako vysvetľuje model švajčiarskeho syra, veľké katastrofy zvyčajne nevznikajú jednou chybou, ale súhrou viacerých menších zlyhaní, ktoré sa navzájom prekryjú. Každá vrstva ochrany predstavuje jeden plátok syra s „dierami“ — ak sa diery v jednotlivých vrstvách nebezpečne zoradia, dôjde ku katastrofe.
Prvou takouto „dierou“ je používanie pyrotechnických efektov, prskaviek, fontánových sviečok alebo otvoreného plameňa v uzavretých priestoroch. Aj relatívne malý zdroj zapálenia môže pri kontakte s horľavým povrchom spôsobiť veľmi rýchly rozvoj požiaru.
Aj relatívne malý zdroj zapálenia môže pri kontakte s horľavým povrchom spôsobiť veľmi rýchly rozvoj požiaru.
Problém č. 1: Polyuretánové pieny, plasty, textílie bez požiarnej úpravy
V nočných kluboch a baroch sa často používajú akustické podhľady alebo dekoračné materiály na báze polyuretánových pien, plastov alebo textílií. V praxi sa mnohokrát používajú flexibilné polyuretánové, profilované akustické, melamínové alebo PE peny bez dostatočnej požiarnej úpravy. Problémom býva aj to, že povrchová požiarna ochrana sa v predpísaných intervaloch neobnovuje a postupne stráca svoju účinnosť. Ak tieto materiály nemajú požadovanú reakciu na oheň alebo sú nevhodne aplikované, požiar sa po ich povrchu šíri extrémne rýchlo.
Pri flexibilných polyuretánových akustických penách môže dôjsť k viditeľnému horeniu už 5 až 10 sekúnd po kontakte s pyrotechnikou. Požiar sa potom šíri po celej ploche podhľadu a vzniká veľké množstvo toxických splodín horenia, najmä oxidu uhoľnatého a kyanovodíka. Kritické nie sú iba samotné plamene, ale predovšetkým toxický hustý dym a odkvapkávanie horiaceho materiálu. Celý strop môže byť zasiahnutý počas niekoľkých desiatok sekúnd, pričom horiace časti materiálu odkvapkávajú po celom interiéri. Podľa dostupných informácií bola v prípade baru Le Constellation použitá akustická pena bez dostatočnej požiarnej klasifikácie, pričom dodatočná aplikácia retardéra horenia sa neopakovala.
Problém č. 2: Prekročení projektovanej kapacity
Ďalším zásadným faktorom býva veľký počet osôb v priestore. Pri prekročení projektovanej kapacity už nemusia byť splnené požiadavky na šírku únikových ciest, dĺžku evakuácie ani na normový čas potrebný na bezpečný únik osôb. Nočné kluby predstavujú z pohľadu evakuácie mimoriadne rizikové prostredie. Ide o hlučné, tmavé a často preplnené priestory, v ktorých návštevníci nepoznajú dispozíciu objektu. V prípade paniky väčšina osôb smeruje k východu, ktorým do priestoru prišla, aj keď existujú ďalšie únikové možnosti.
Problém č. 3: Únikové cesty
Pri viacerých zo spomenutých tragédií boli únikové cesty zúžené skladovaním materiálu, dekoráciami či dodatočnými úpravami interiéru. V niektorých prípadoch boli dokonca nefunkčné časti dvojkrídlových únikových dverí. Nestačí pritom, aby únikový východ existoval iba na papieri. Musí byť viditeľný, prístupný, odomknutý, označený a kapacitne primeraný počtu osôb.
Problém č. 4: Reakcia personálu
Významnú úlohu zohráva aj reakcia personálu. V prípade požiaru vo Švajčiarsku viaceré zdroje uvádzali oneskorené zastavenie hudby a neskoré začatie evakuácie. Personál prevádzky pritom musí byť schopný rozpoznať nebezpečenstvo, vyhlásiť evakuáciu, navigovať osoby k únikovým cestám a zabezpečiť základné opatrenia požiarnej bezpečnosti. Súčasťou pripravenosti má byť pravidelné školenie zamestnancov v oblasti ochrany pred požiarmi, znalosť únikových trás aj ovládanie technických zariadení objektu vrátane vypnutia hudobných a zábavných systémov.
Problém č. 5: Rozdiel medzi projektovaným a reálnym priestorom
Problémom býva aj rozdiel medzi projektovaným stavom a reálnym vyhotovením priestoru. Objekt môže byť pôvodne navrhnutý správne. Počas realizácie alebo prevádzky sa však interiér často upravuje a mení sa dizajn priestoru, čo zásadne mení jeho požiarno-bezpečnostné vlastnosti. Po sťažnostiach na hluk sa dodatočne montujú akustické podhľady, vymieňajú sa materiály podhľadov a obkladov, pridávajú sa dekorácie, realizujú sa neodborné zásahy do dispozície, odstraňujú sa požiarne uzávery, vytvárajú sa nové prestupy inštalácií alebo sa mení vzduchotechnika bez akéhokoľvek posúdenia či projektu.
Práve cez netesné prestupy kabeláže alebo vzduchotechniky sa môže toxický dym veľmi rýchlo šíriť do ďalších častí objektu. Kritické bývajú aj zdanlivo drobné zásahy, ako napríklad výmena podhľadu za iný materiál alebo dizajnové úpravy priestoru. Všetky tieto zásahy môžu výrazne ovplyvniť spôsob šírenia požiaru a dymu.
Pri požiaroch môže nastať jav zvaný flashover, teda prudké celkové vzplanutie priestoru. Horúce požiarne plyny sa pri strope postupne hromadia. Po dosiahnutí teploty približne 500 až 600 °C začnú intenzívne sálať teplo nadol. Predmety v miestnosti dosiahnu teplotu samovznietenia a priestor sa počas sekúnd zmení na plne rozvinutý požiar. Ide o situáciu, keď teplota a sálavé teplo vzrastú natoľko, že sa prakticky naraz zapália viaceré horľavé povrchy. Pre ľudí v miestnosti veľmi rýchlo vznikajú podmienky, ktoré nemožno prežiť: vysoká teplota, hustý dym, prudký pokles kyslíka, toxické plyny, najmä oxid uhoľnatý a kyanovodík, nulová viditeľnosť a panika.
Moderné budovy sú čoraz viac energeticky optimalizované a vzduchotesné, čo zvyšuje význam systémov odvodu dymu a tepla. Pri mnohých požiaroch býva práve dym rozhodujúcim faktorom, ktorý znemožní evakuáciu ešte pred rozvinutím požiaru.
Kontroly prevádzok
Viaceré tragédie poukázali na problémy v oblasti kontrol prevádzok, povoľovacích procesov a preverovania skutočného stavu objektov. V prípade baru Le Constellation vo Švajčiarsku sa po požiari objavili informácie, že v prevádzke nebola vykonaná požiarna kontrola od roku 2019. Požiarne predpisy sú pritom vo Švajčiarsku podobné našim a periodicita kontrol by mala byť minimálne raz ročne. Kontrola prevádzky by nemala byť iba formálnou administratívnou činnosťou zo strany štátu. Mala by preverovať reálnu kapacitu priestoru, priechodnosť únikových ciest, funkčnosť núdzového osvetlenia, použité materiály, pripravenosť personálu a súlad reálneho stavu s projektom požiarnej ochrany.
Preto požiarnu ochranu nemožno vnímať iba ako formálnu dokumentáciu potrebnú na kolaudáciu alebo na prevádzku objektu. Predstavuje systém technických, organizačných a prevádzkových opatrení, ktorého funkčnosť sa preverí práve v krízovej situácii. Tragédia v Crans-Montane, rovnako ako viaceré podobné požiare nočných klubov, ukazuje, že katastrofa zvyčajne nevzniká jediným zlyhaním, ale kombináciou viacerých súčasne pôsobiacich nedostatkov — nevhodných materiálov, nepripravenosti personálu, vysokej koncentrácie osôb, problémov na únikových cestách či nedostatočnej kontroly prevádzky. Práve dôsledná kontrola každej vrstvy systému požiarnej bezpečnosti rozhoduje, či požiar zostane zvládnuteľnou udalosťou alebo sa zmení na tragédiu s desiatkami obetí.