Na Slovensku každoročne miznú architektonicky hodnotné stavby, ktoré nie sú oficiálne zapísané ako národné kultúrne pamiatky. Chýba im právna ochrana a často končia zanedbané alebo zrovnané so zemou. Projekt HERITAGE+ prichádza s ambíciou tento stav zmeniť. Vytvára nový, prakticky použiteľný systém, ktorý spojí právnu analýzu, skúsenosti zo zahraničia a moderné technológie vrátane umelej inteligencie.
Architektúra je kronikou doby. Každá stavba nesie príbeh, ktorý rozpráva o technických možnostiach svojej éry, umeleckých trendoch či spoločenských hodnotách. Napriek tomu mnohé architektonicky významné diela na Slovensku ostávajú bez dostatočnej ochrany, ak nie sú oficiálne zapísané medzi národné kultúrne pamiatky, alebo sa na ne kladú neprimerané požiadavky, keď sa nachádzajú napríklad v pamiatkovej zóne ale samy nie sú národnou kultúrnou pamiatkou. Tento nedostatok vedie k ich zanedbávaniu, poškodeniu alebo úplnému zániku.
Mnohé významné diela ostávajú bez ochrany len preto, že nie sú zapísané ako národné
Projekt HERITAGE+ (Heritage and Innovation) vznikol ako odpoveď na túto dlhodobú medzeru na Slovensku. Jeho cieľom je vytvoriť moderný systém ochrany architektonického dedičstva, ktorý bude schopný reagovať na potreby spoločnosti a zároveň bude prakticky využiteľný.
Čo prináša HERITAGE+?
Zámer projektu je jasný – navrhnúť systém, ktorý ochráni významné stavby aj v prípade, že nefigurujú na oficiálnom zozname pamiatok. To si vyžaduje prepojenie teórie s praxou. Najskôr preto prebehne analýza slovenského právneho rámca, jeho nedostatkov a slabých miest. Následne sa projekt opiera o komparatívne skúsenosti zo zahraničia – predovšetkým z Poľska a Česka, kde už existujú efektívne modely ochrany.
Inšpirácia zo zahraničia: Francúzsky model daňovej podpory
Vedeli ste, že vo Francúzsku bol po požiari katedrály Notre-Dame v roku 2019 vytvorený špeciálny systém podpory obnovy? Francúzska vláda prijala osobitný zákon, ktorý motivoval darcov prostredníctvom daňových úľav. Spoločnosti, ktoré prispeli na obnovu katedrály, si mohli z darovanej sumy odpočítať až 60 % z daní, a fyzické osoby dokonca 75 %, a to do určitej výšky daru.
Vďaka tomuto mechanizmu sa v rekordne krátkom čase vyzbierala viac než miliarda eur. Na záchrane sa podieľali veľké firmy, menšie podniky, jednotlivci, ale aj darcovia zo zahraničia. Tento systém bol časovo obmedzený a platil výlučne pre príspevky určené na obnovu Notre-Dame, čím sa zabezpečila transparentnosť a efektívne využitie zdrojov.
Príklad z Francúzska jasne ukazuje, že daňové stimuly môžu byť silným nástrojom na podporu ochrany kultúrneho dedičstva. Zároveň ponúka inšpiráciu pre Slovensko – podobné opatrenia by mohli motivovať súkromný sektor aj jednotlivcov k záchrane architektonických diel, ktoré síce nie sú zapísané na zozname národných kultúrnych pamiatok, no majú veľký význam pre lokálne komunity.
Na základe tejto analýzy vznikne metodika hodnotenia stavieb, ktorá bude pracovať s presne definovanými kritériami historickej, kultúrnej, architektonickej či technickej hodnoty. Takto pripravený nástroj sa overí priamo v praxi – na vybranej vzorke stavieb. Projekt navyše počíta s využitím umelej inteligencie, ktorá umožní objektívnejšie posudzovanie a zvýši transparentnosť rozhodovania.
Originalita a prínos pre prax
HERITAGE+ je výnimočný svojou praktickou orientáciou. Kým väčšina doterajších diskusií o potrebe rozšírenia ochrany architektonických diel ostávala len v teoretickej rovine, tento projekt ponúka reálne riešenia. Ich testovanie v praxi je zárukou, že metodika nebude len ďalším dokumentom v zásuvke, ale skutočne využiteľným nástrojom.
Originalita HERITAGE+ spočíva v praktickej orientácii – metodika nebude dokumentom v zásuvke, ale reálne využiteľným nástrojom.
Originalitu dodáva aj zloženie riešiteľského tímu (viac o tíme nájdete nižšie) – odborníci z oblasti práva, architektúry, pamiatkovej ochrany, ale aj zástupcovia Slovenskej komory architektov či Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Takéto interdisciplinárne prepojenie prináša synergiu teórie a praxe, čo zvyšuje šancu na úspech.
Ako je to na Slovensku
Na Slovensku môže byť budova zapísaná do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ako národná kultúrna pamiatka na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Proces začína podaním návrhu na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku – podať ho môže iba Pamiatkový úrad (z vlastnej iniciatívy). Po začatí konania má stavba predbežnú ochranu. Úrad následne vykoná odborné posúdenie a zistí, či stavba spĺňa kritériá – teda či má mimoriadnu historickú, kultúrnu, architektonickú alebo technickú hodnotu.
Ak sú tieto podmienky splnené, Pamiatkový úrad vydá rozhodnutie o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku a zapíše budovu do zoznamu. Od tohto momentu podlieha stavba pamiatkovej ochrane a akékoľvek zásahy do nej musia byť schválené orgánmi pamiatkovej starostlivosti.
Park kultúry a oddychu (PKO) v Bratislave bol významný architektonický a spoločenský objekt z 50. rokov 20. storočia, ktorý slúžil na koncerty, plesy, výstavy a iné podujatia. Napriek svojej kultúrnej hodnote nebol nikdy zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Po predaji pozemkov pod PKO súkromnému investorovi sa začal dlhoročný spor o jeho budúcnosť.
Napriek protestom verejnosti a odborníkov, ktorí zdôrazňovali architektonickú a historickú hodnotu objektu, boli budovy v roku 2016 zbúrané. Tento prípad sa dodnes uvádza ako ukážkový príklad nedostatočnej právnej ochrany architektonicky hodnotných stavieb, ktoré nie sú formálne zapísané ako národné kultúrne pamiatky.
Ekonomický a spoločenský rozmer
HERITAGE+ nemá prínos len pre odbornú komunitu. Jeho výsledky budú mať výrazný dopad aj na ekonomiku a kvalitu života:
- Zvýšenie pridanej hodnoty: zachované stavby možno využiť na kultúrne a turistické účely, čo zvyšuje atraktivitu regiónov.
- Úspora zdrojov: namiesto demolácií sa stavby obnovia, čím sa šetria materiály a znižuje stavebný odpad.
- Nové pracovné príležitosti: projekt podporí zamestnanosť architektov, pamiatkarov, remeselníkov a rozvoj služieb v cestovnom ruchu.
- Rozvoj cestovného ruchu: obnovené budovy sa stanú lákadlom pre domácich aj zahraničných návštevníkov.
- Skvalitnenie ľudských zdrojov: projekt podporí vzdelávanie právnikov, architektov a remeselníkov, čím zvýši odbornú úroveň.
- Zlepšenie kvality života a ochrana prostredia: obnova namiesto búrania zlepšuje vzhľad miest a obcí, posilňuje komunitný život a prispieva k environmentálnej udržateľnosti.
Spoločenská hodnota a kultúrna identita
Ochrana architektonického dedičstva nie je len otázkou estetiky či histórie. Zachované stavby sú súčasťou kolektívnej pamäti, ktorá posilňuje lokálnu i národnú identitu. Keď miznú, strácame nielen hmotný objekt, ale aj symbol a emóciu, ktoré spájajú generácie. HERITAGE+ preto zdôrazňuje potrebu zapojiť do procesu ochrany nielen odborníkov a vlastníkov, ale aj širšiu verejnosť. Vzdelávacie aktivity a šírenie výsledkov majú zvýšiť povedomie o hodnote architektonických diel a motivovať ľudí k ich ochrane.
Podpora a riešiteľský tím projektu HERITAGE+
Projekt HERITAGE+: Ochrana architektonického dedičstva – inovatívne pohľady a riešenia bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. V mene Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorá je hlavným realizátorom, ďakujeme všetkým spolupracujúcim inštitúciám – Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Slovenskej komore architektov a Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky – že sa do projektu aktívne zapojili.
Silnou stránkou HERITAGE+ je interdisciplinárny tím, ktorý spája právnikov, architektov a odborníkov na ochranu kultúrneho dedičstva. Vďaka ich expertíze sa teoretické východiská menia na praktické riešenia a vzniká priestor pre nové prístupy k zachovaniu významných architektonických diel.
PKO v Bratislave sa stal smutným symbolom toho, ako nedostatočná právna ochrana vedie k strate architektonického dedičstva.
Riešiteľský tím
JUDr. Zuzana Adamová, PhD.
Prodekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, riaditeľka Ústavu duševného vlastníctva a technológií a produktového práva a odborníčka na právo duševného vlastníctva a priemyselné práva. V projekte sa sústredí na ochranu autorských práv architekta a právne nástroje, ktoré môžu prispieť k zachovaniu architektonického dedičstva.
Ing. Filip Bránický, PhD.
Vedúci Katedry architektúry na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov. Vo výskume aj v praxi sa dlhodobo venuje tradičnej architektúre a jej hodnotám. V projekte skúma identitu zanikajúcich vidieckych štruktúr a hľadá možnosti, ako ju uchovať pre ďalšie generácie.
prof. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.
Jedna z najvýznamnejších slovenských odborníčok na obnovu architektonického dedičstva. Stála pri založení Katedry obnovy pamiatok Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a aktívne pôsobí aj v poradných orgánoch ministerstva kultúry. V projekte prináša svoje skúsenosti s obnovou pamiatok a kultúrnou udržateľnosťou.
Mgr. Katarína Kremser, PhD.
Skúsená právnička, ktorá pôsobila na Úrade vlády SR a dnes vedie projektové riadenie na Ministerstve zahraničných vecí SR. Na Trnavskej univerzite v Trnave sa venuje správnemu a environmentálnemu právu. V projekte prepája úlohu samosprávy pri ochrane stavieb s medzinárodnými skúsenosťami.
Ing. arch. Lýdia Kubeková
Viac ako 30 rokov zasvätila ochrane pamiatkového fondu. Pôsobila v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a od roku 2002 na Pamiatkovom úrade SR, kde dnes zastáva funkciu námestníčky generálneho riaditeľa. V projekte sa opiera o svoje skúsenosti s metodikou ochrany a revíziou pamiatkového fondu.
JUDr. Ľubica Masárová, PhD.
Právnička s bohatými skúsenosťami z akademického i praktického prostredia, členka Slovenskej komory daňových poradcov a Slovenskej advokátskej komory. V projekte sa špecializuje na ekonomické dôsledky rozhodovania o zaradení stavieb medzi pamiatky.
doc. JUDr. Michal Maslen, PhD. – hlavný riešiteľ projektu
Vedúci Katedry správneho práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave a uznávaný odborník na správne právo, legislatívne procesy a ochranu ľudských práv. Má bohaté skúsenosti s vedením vedeckých projektov a s prepájaním teórie s praxou. Ako hlavný riešiteľ projektu HERITAGE+ zodpovedá za jeho víziu a koordináciu interdisciplinárneho tímu.
Ing. arch. Zuzana Nádaská, PhD.
Pedagogička na Katedre architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave, ktorá sa venuje identite a transformácii verejných priestorov. V projekte analyzuje urbanistickú a architektonickú štruktúru sídiel a ich kultúrny potenciál.
prof. Ing. arch. Pavol Paňák
Laureát mnohých architektonických ocenení, spoluzakladateľ kancelárie A. B.K.P.Š a autor významných realizácií ako Slovenská národná galéria či centrála NBS. V projekte prináša svoje skúsenosti z najvýznamnejších slovenských stavieb a z pedagogickej činnosti na STU.
Ing. Marin Poliak, PhD.
Odborný asistent na Katedre architektúry Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V projekte sa venuje identifikácii hodnôt historickej a industriálnej architektúry a skúma možnosti ich zachovania v rôznych legislatívnych rámcoch.
JUDr. Radka Semancová
Pôsobí na Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a odborníčka z praxe v oblasti stavebného práva a ochrany architektonických diel. V projekte skúma aktuálnu právnu úpravu ochrany architektonických diel a analyzuje možnosti jej zmeny, pričom sa zameriava aj na využitie umelej inteligencie v stavebnom procese.
Spoločná vízia tímu
Členov riešiteľského tímu spája presvedčenie, že architektonické dedičstvo je neoddeliteľnou súčasťou identity spoločnosti. Každý z nich prináša vlastnú expertízu – od právnych a ekonomických analýz cez metodiku ochrany pamiatok až po skúsenosti z architektonickej a projektovej praxe. Ich spoločným cieľom je vytvoriť systém, ktorý umožní chrániť a rozvíjať hodnotné stavby aj mimo tradičných zoznamov pamiatok a ktorý bude prínosom pre odbornú komunitu aj pre bežných obyvateľov. HERITAGE+ tak predstavuje nielen vedecký projekt, ale aj spoločenskú výzvu, ktorá spája minulosť s budúcnosťou.
Tento článok vznikol v rámci projektu APVV-24-0063 Ochrana architektonického dedičstva: Inovatívne pohľady a riešenia.
Pozvánka na výstavu
Prezentácia projektu HERITAGE+ a ukážky hodnotných architektonických diel si budete môcť pozrieť na pripravovanej výstave ORAVA 2050, ktorá sa bude konať v žilinskom Mirage shopping centre od 13. 10. 2025 do 29. 10. 2025.
