Ako môže stavebníctvo meniť každodenný život ľudí? Prečo sú dnes projektové dokumentácie viac než len výkresy? Ako technológie ako BIM a umelá inteligencia transformujú navrhovanie budov? A čo znamená skutočná udržateľnosť v praxi? Rozprávali sme sa s Adrianou Kokoškovou zo spoločnosti OBERMEYER HELIKA o tom, ako vníma budúcnosť stavebníctva, význam kvalitnej komunikácie pri developerských projektoch aj silu architektúry zasahovať do spoločenského života.
Ing. Adriana Kokoška
Obchodná riaditeľka Obermeyer Helika
Ako by ste opísali filozofiu spoločnosti OBERMEYER HELIKA, pokiaľ ide o prístup k projektovaniu a architektúre?
Sme priekopníci pokroku v projektovaní. Vždy hľadáme rovnováhu medzi estetikou, ekonomickosťou, vyspelými technickými riešeniami a udržateľnosťou.
Aké kľúčové princípy považujete pri realizácii veľkých developerských projektov za najdôležitejšie?
Za absolútne kľúčovú považujem kvalitnú komunikáciu medzi investorom, projektantom a verejnosťou. Kladieme dôraz na systematické fázovanie projektu a dôslednú analýzu potrieb a vždy sa opierame o dôsledné projektové riadenie a prácu s BIM (Building Information Modeling).
Ktoré svoje projekty v poslednom čase považujete za najvýznamnejšie a čím sú podľa vás výnimočné?
Medzi naše najvýznamnejšie projekty posledných rokov patria projekty z oblasti zdravotníctva, ako koncept a dokumentácia pre územné rozhodnutie novej Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta, ale aj realizačný projekt NÚSCH či prístavbu a rekonštrukciu Onkologického ústavu sv. Alžbety. Z oblasti mixed use projektov je to určite Vydrica či Metropolis, kde sme pôsobili ako generálny projektant. Tieto projekty sú príkladom prepájania histórie s modernou funkcionalitou, ako aj komplexného urbanistického premýšľania.
Moderné technológie, ako je BIM, sú čoraz častejšie kľúčovou súčasťou navrhovania stavieb. Ako sa k nim staviate?
BIM je pre nás absolútny štandard, spôsob komplexného myslenia o stavbe v celom jej životnom cykle – od návrhu až po facility manažment. Umožňuje nám zefektívniť komunikáciu v tímoch, eliminovať chyby a výrazne skvalitniť proces projektovania. Výhodou je aj možnosť modelovania v 3D, čo zjednodušuje nielen prácu projektantov, ale aj porozumenie zo strany klienta.
BIM je pre nás absolútny štandard, spôsob komplexného myslenia o stavbe v celom jej životnom cykle – od návrhu až po facility manažment.
Do akej miery je pre vás kľúčová udržateľnosť a energetická efektivita pri navrhovaní budov?
Udržateľnosť je pre nás dnes už prirodzenou súčasťou každého projektu. Využívame materiály s nízkou uhlíkovou stopou, navrhujeme energeticky účinné systémy a pracujeme s konceptmi, ako sú zelené strechy či rekuperácia. Každý projekt by mal byť nielen funkčný, ale aj ohľaduplný k životnému prostrediu.
V článku pre Forbes ste sa zmienili, že správne navrhnuté budovy môžu meniť životy ľudí. Môžete túto myšlienku ilustrovať na konkrétnych príkladoch?
Jasne to vidieť napríklad pri rekonštrukcii starých budov, ktoré sa menia na komunitné priestory alebo na startup huby. Alebo na navrhovaní rezidenčných štvrtí, v ktorých zelené vnútrobloky a živé partery podporujú susedské vzťahy. Budovy, v ktorých sa ľudia cítia dobre, reálne ovplyvňujú kvalitu ich každodenného života.
Ako pristupujete k urbanistickému kontextu pri navrhovaní nových stavieb a k začleneniu projektov do existujúcej štruktúry mesta?
Každý projekt chápeme ako súčasť širšieho organizmu. Vždy analyzujeme dopravné toky, verejný priestor, zloženie obyvateľstva aj historický kontext. Nechceme projekt, ktorý bude v prostredí pôsobiť ako cudzí prvok.
Máte skúsenosti aj s prípravou rozsiahlych rezidenčných projektov. Do akej miery sú náročnejšie oproti samostatným budovám?
Jednoznačne ide o komplexnejší proces. Treba pracovať so zásadami urbanizmu, s dostupnosťou, funkčnou skladbou, časovaním jednotlivých fáz. Očakávania investorov aj verejnosti sú často protichodné, preto je potrebné hľadať citlivé kompromisy.
Zmenili sa v posledných rokoch požiadavky investorov na kvalitu projektovej prípravy a dokumentácie?
Rozhodne áno. Dnes už nestačí robiť len pekné vizualizácie. Investori očakávajú rýchlu orientáciu v údajoch, modelovanie nákladov, udržateľnosť, prepojenie s AI. Projektová dokumentácia sa stáva živým nástrojom, nie statickým papierom.
Projektová dokumentácia sa stáva živým nástrojom, nie statickým papierom.
Aké skúsenosti máte s rekonštrukciami historických objektov a ako v týchto projektoch hľadáte rovnováhu medzi zachovaním hodnôt a modernými požiadavkami?
S rekonštrukciami pracujeme veľmi opatrne. Vždy sa snažíme zachovať duch miesta, jeho autenticitu a prepojiť ju s novodobým využitím. Vydrica alebo obchodný dom DUNAJ, ktorý ako národná kultúrna pamiatka v súčasnosti prechádza citlivou rekonštrukciou, sú ideálne príklady toho, ako sa dá spojiť minulosť s budúcnosťou a vytvoriť plnohodnotný priestor.
Ako vnímate budúcnosť architektúry vo vzťahu k novým technológiám, digitalizácii a automatizácii?
Budúcnosť architektúry je jednoznačne prepojená s technológiami. AI, BIM, big data a automatizácia budú naďalej formovať našu prácu. Nesmie sa však zabudnúť na človeka – technológie nám musia pomáhať, nie nás nahradiť.
Aké sú vaše osobné profesijné vízie do budúcna a na aké projekty by ste sa v najbližšom čase chceli zamerať?
Mojou ambíciou je, aby spoločnosť OBERMEYER HELIKA naďalej udávala smer v zodpovednom projektovaní. Osobne ma láka väčšia participácia na tvorbe verejných priestorov a projektov s pozitívnym sociálnym vplyvom. Architektúra má silu meniť svet k lepšiemu a je na nás, aby sme ju využili.