Najbližšie dva roky budú pre vývoj a stav verejných budov na Slovensku kľúčové. V hre je systematická obnova alebo pokračujúce chátranie tisícov verejných budov. Na to, aby sme boli pri obnove verejných budov na Slovensku úspešnejší, treba urobiť niekoľko správnych rozhodnutí a systematických zmien.
Odborníci v Slovenskej rade pre zelené budovy (SKGBC) identifikovali najčastejšie problémy pri obnove verejných budov a ponúkajú aj riešenia. Rada podporuje obnovu verejných budov viacerými spôsobmi – analýzami, návrhmi a odporúčaniami pre štátne inštitúcie aj pre samosprávy, vzdelávaním a osvetou, vytváraním platformy na odborný dialóg, ale aj špeciálnym hodnotiacim systémom.
Na Slovensku sa nachádza približne 15 000 verejných budov, z ktorých až 75 % potrebuje obnovu.
Východiskový stav
Na Slovensku sa nachádza približne 15 000 verejných budov, z ktorých až 75 % potrebuje obnovu. Z toho približne 10 000 budov tvoria budovy štátnej správy. Najväčšie portfóliá budov spravujú Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (30,1 % podlahovej plochy) a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (20,1 % podlahovej plochy). Samosprávy vlastnia významnú časť verejných budov (školy, úrady, zdravotnícke zariadenia) a zohrávajú kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii, čelia však obmedzeným finančným a technickým kapacitám.
Osobitnú skupinu v rámci verejných budov tvoria historické a pamiatkovo chránené budovy. Ich obnova má potenciál viesť k významným úsporám energie, sú však špecifické, lebo možnosti zásahov obmedzuje ochrana architektonických prvkov. Tieto objekty vykazujú vysoké tepelné straty, najmä cez otvorové konštrukcie. Výzvou je nájdenie prieniku medzi ich používaním, energetickou hospodárnosťou a zachovaním historickej hodnoty.
Identifikácia problémov
„V SKGBC sme v spolupráci so spoločnosťou Finlinea pripravili podrobnú analýzu výziev obnovy verejných budov a navrhli konkrétne riešenia na zlepšenie obnovy verejných budov na Slovensku. Analýza nadväzuje na prieskum o pripravenosti samospráv na obnovu verejných budov, do ktorého sa zapojilo viac ako osemstopäťdesiat slovenských miest a obcí. Vychádzajúc zo skúseností pri príprave a realizácii projektov financovaných z európskych zdrojov za posledné tri roky sme pri obnove verejných budov identifikovali viac ako dvadsať rôznych bariér,“ uviedol na úvod Miroslav Zliechovec, člen predstavenstva SKGBC.
Najväčším problémom na Slovensku pritom nie je nedostatočný záujem žiadateľov alebo nízka kvalita ich projektov, ale prostredie, v ktorom ich žiadatelia musia pripravovať. Keď štát nastaví podmienky ako prekážkovú dráhu, výsledkom nemôžu byť udržateľné riešenia, ale nútené kompromisy. Vlastníci verejných budov nemôžu pripraviť kvalitné projekty, ak od nich očakávame šprint tam, kde je potrebné systematické plánovanie.
„Krátke lehoty, nejednotné metodiky, rozdielne výklady pravidiel a najmä nedostatok financií brzdia stovky užitočných projektov, ktoré by okamžite mohli zlepšiť energetickú efektívnosť, znížiť prevádzkové náklady a podporiť regionálnu ekonomiku. Mnohé výzvy sa naplnia počas pár dní a reálne potreby verejných budov sú niekoľkonásobne vyššie než dostupné alokácie. Obnova verejných budov je investícia s vysokou návratnosťou – pre štát, samosprávy aj pre obyvateľov. Na to, aby sme túto príležitosť využili naplno, potrebujeme predvídateľné výzvy, jednotné pravidlá, dostatok financií a podporu projektovej prípravy,“ uviedla Dana Behulová, riaditeľka spoločnosti Finlinea.
Garantované energetické služby sú spôsob, ako môžu samosprávy obnoviť budovu bez toho, aby si museli brať úver alebo mať vlastné voľné peniaze.
26 bariér pri obnove budov
Zistenia z analýzy výziev vychádzajú z konkrétnych skúseností pri príprave a realizácii projektov financovaných z európskych zdrojov za posledné tri roky. Odborníci ich zoskupili a identifikovali dvadsaťšesť rôznych bariér pri obnove verejných budov:
- Krátky čas od vyhlásenia výzvy po prvé kolo.
- Alokácie výziev nepokrývajú potrebu obnovy verejných budov.
- Nedodržiavanie lehôt v rámci procesu posudzovania žiadostí.
- Výzva neprimerane dlho otvorená po tom, ako výška predložených projektov násobne prekročila alokáciu výzvy.
- Nedostatok finančných prostriedkov samospráv na vypracovanie a úpravy projektových dokumentácií.
- Nedodržiavanie harmonogramov vyhlásenia výziev zo strany ministerstiev.
- Chýba transparentná komunikácia obsahu výziev.
- Oneskorené vyhlásenie výziev a prenesenie zodpovednosti na žiadateľov.
- Rozdiel medzi podmienkami výzvy na predkladanie projektového zámeru IÚI (integrovaná územná investícia) a výzvy na predkladanie žiadosti o NFP k rovnakej investícii.
- Nejednotný výklad pojmov naprieč výzvami.
- Nejednotné vzorce na výpočet úspory primárnej energie naprieč výzvami.
- Rozdiely v definovaní klimatizácie ako tepelného čerpadla.
- Rozpory v metodických dokumentoch k výzve.
- Vlastníctvo pozemku pod obnovovanou budovou.
- Verejná budova v nájme subjektu verejnej správy a zároveň vo vlastníctve subjektu verejnej správy.
- Záväzok vlastníka, že po ukončení nájmu uhradí žiadateľovi zostatkovú hodnotu zhodnotenia nehnuteľnosti.
- Veľkosť podniku a percentuálna výška podpory.
- Určené verzus neurčené benchmarky.
- Rozdiely v oprávnenosti výdavkov na strechu.
- Rozdiely v oprávnenosti výdavkov na debarierizáciu.
- Nedostatočná špecifikácia povinných príloh žiadosti.
- Každá výzva má iné hodnotiace kritériá projektov.
- Odklon od optimálneho riešenia obnovy v dôsledku značných neoprávnených výdavkov vo výzvach.
- Efekt odkladania energetických opatrení v prípade nutnosti zásadnej obnovy budovy (vzhľadom na viazanie výšky príspevku na dosiahnutú úsporu primárnej energie).
- Vysoká intenzita podpory v predchádzajúcich výzvach a zároveň nestabilná finančná situácia v obciach ako bariéra využívania alternatívnych modelov financovania.
Odporúčania
Ako riešenie zistených bariér pri obnove budov ponúkajú odborníci z SKGBC súbor konkrétnych odporúčaní rozdelených do šiestich oblastí.Ich implementácia by mohla výrazne urýchliť obnovu verejných budov.
Odporúčania na urýchlenie obnovy verejných budov:
- Procesné zrýchlenie, predvídateľnosť a adekvátne financovanie
- Metodická a regulačná jednotnosť
- Majetkovo-právne zjednodušenia
- Podpora predprojektovej prípravy
- Prepojenie obnovy s udržateľnosťou a energetickým manažmentom
- Zvýšenie informovanosti a podpory samospráv
Alternatívne prístupy
Doterajšie eurofondové programy priniesli viaceré projekty, no boli fragmentované a často meškali pre zdĺhavé prípravy a verejné obstarávanie. Plán obnovy a odolnosti priniesol komponenty na obnovu budov, dopyt však výrazne prevyšoval dostupné alokácie, rovnako aj pri vyhlásených výzvach z Programu Slovensko, Environmentálneho fondu a Modernizačného fondu, ktoré sa týkali obnovy verejných budov. Alternatívne prístupy, ako sú verejno-súkromné partnerstvá (PPP projekty) alebo garantované energetické služby (GES), sa využívajú minimálne.
Garantované energetické služby sú spôsob, ako môžu samosprávy obnoviť budovu bez toho, aby si museli brať úver alebo mať vlastné voľné peniaze. Úspory energie sú garantované a splátky sa hradia práve z týchto úspor. To znamená, že náklady samosprávy zostávajú rovnaké alebo sú nižšie než pred obnovou, no budova je zrekonštruovaná a energeticky úspornejšia. Pre samosprávu je výhodou, že nemusí nič investovať zo svojho rozpočtu. Po realizácii opatrení spotrebuje menej energie, za tieto ušetrené financie uhradí splátku firme, ktorá investíciu realizovala, a firma si z toho splatí investíciu a odmenu za služby. Ak sa garantované úspory nedosiahnu, firma dostane zaplatené menej. Ak sa dosiahnu vyššie úspory, samospráva sa s firmou delí o ich prínos. Tak má samospráva istotu, že jej platby neprevýšia reálne dosiahnuté úspory.
Pre samosprávu sú GES služby výhodné preto, lebo nemusí mať vstupnú investíciu (náklady na obnovu zaplatí firma, samospráva spláca len z úspor), bude mať nižšie účty za energie (budova bude energeticky efektívnejšia, čo šetrí verejné peniaze), má garanciu výsledku (firma ručí za to, že úspory naozaj dosiahne) a vytvorí komfort pre užívateľov (modernejšie kúrenie, zateplenie a nové okná prinášajú vyšší štandard pre zamestnancov a občanov).
Najbližšie roky
Najbližšie dva roky budú pre budúci vývoj a stav verejných budov na Slovensku kľúčové. Čaká nás transpozícia nových európskych smerníc o energetickej hospodárnosti budov a energetickej efektívnosti (Energy Performance of Buildings Directive – EPBD a Energy Efficiency Directive – EED), rozhodovanie o použití miliárd eur z fondov aj mimoriadne dôležité nastavenie podmienok na čerpanie eurofondov v rokoch 2028 až 2034.
„Nachádzame sa v období, keď sa alokované zdroje z posledného programovacieho obdobia minuli a tie nové budú k dispozícii až o tri roky. Bez dodatočnej alokácie financií sa obnova verejných budov takmer zastaví, čo bude mať výrazný vplyv na stavebný sektor. Mnohé pripravené projekty obnovy budov sú pozastavené. Pritom práve obnova verejných budov je jedna z najrozumnejších investícií. Vďaka energetickým úsporám pomáha znižovať náklady samospráv, predlžuje životnosť budov, podporuje pracovné miesta v regiónoch, pozitívne vplýva na celý stavebný sektor, zvyšuje kvalitu verejných služieb aj spokojnosť obyvateľov,“ dodal Miroslav Zliechovec.
Ako pomáha SKGBC?
SKGBC podporuje obnovu verejných budov viacerými spôsobmi. Pripravuje analýzy, návrhy a odporúčania pre štátne inštitúcie a samosprávy. Vzdeláva a robí osvetu prostredníctvom regionálnych podujatí, ponúka expertízu a skúsenosti svojich členov a pripravuje cielené návrhy zlepšení. Rovnako vytvára platformy na odborný dialóg a prepájanie všetkých relevantných subjektov.
Súčasné tempo obnovy verejných budov je na Slovensku nedostatočné. Angažovanosť správcov budov je nízka a chýba nadrezortná stratégia správy majetku štátu. Máme nedostatok kvalitných a úplných údajov o budovách, roztrieštený systém správy a financovania, nízke tempo obnovy a vysokú závislosť od fondov EÚ. Procesy verejného obstarávania a schvaľovania sú zdĺhavé a chýbajú odborné kapacity – najmä energetickí manažéri a špecialisti na efektívne využívanie energií.
Každá metodika hodnotenia verejných budov, pomôcka alebo prehľadný systém, ktorý dokáže zjednodušiť a sprehľadniť obnovu verejných budov, je na trhu vítaná. Snahou SKGBC je upozorniť na bariéry, komunikovať riešenia a sprístupniť hodnotiaci systém čo najväčšiemu počtu správcov a vlastníkov verejných budov.
Vo februári 2025 vznikla mimoriadne aktívna pracovná skupina, ktorej cieľom je aplikovať skúsenosti, princípy a prvky udržateľnosti aj v segmente samospráv, a tak zlepšiť kvalitu verejných budov na Slovensku. Viac informácií o SKGBC aj o pracovnej skupine a jej aktivitách nájdete na www.skgbc.org.