Európske aj slovenské stavebníctvo sa nachádza na križovatke. Narastajúca urbanizácia Slovenska, vytváranie nových hodnotových reťazcov v postkovidovom období, požiadavky na dekarbonizáciu budov a budovy s nulovými emisiami, trvalý nedostatok pracovnej sily, nedostupnosť bývania pre mladých ľudí a transformácia spoločnosti z pohľadu trvalej udržateľnosti, to sú výzvy, ktorým čelí aj stavebníctvo. Doterajšia pomalá reakcia na tieto technologické a sociálne zmeny je len jeden z trendov, ktoré stupňujú tlak na ur ýchlenú transformáciu stavebníctva. Porozprávali sme sa s Ing. Pavlom Kováčikom, PhD., MBA, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a viceprezidentom Európskej federácie stavebného priemyslu FIEC, o týchto trendoch, ako aj o tom, ako sa máme na ne na Slovensku pripraviť.
Stavebníctvo Európskej únie priamo zamestnáva viac ako 13 miliónov pracovníkov a spolu s energetikou patrí medzi kľúčové odvetvia v boji proti klimatickým zmenám. Ak má stavebníctvo naplniť svoje dôležité poslanie v spoločnosti a hospodárstve, musí prejsť štrukturálnymi zmenami v celom hodnotovom reťazci. Odvetvie musí riešiť niekoľko výziev súčasne. Musí nahradiť chýbajúcich pracovníkov v odvetví a zároveň zvýšiť atraktívnosť sektora. V oblasti úspor energie je stavebníctvo odvetvím, ktoré bude realizovať komplexnú obnovu nášho fondu budov – čo je kľúč k zníženiu energetickej náročnosti budov v krajine. Stavebníctvo je už dnes konfrontované so zrýchľujúcim sa rozvojom technológií a silným vnímaním uhlíkovej stopy s výhľadom klimatickej neutrality. A to v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci až po inštaláciu na stavbe i v celom životnom cykle budov. Transformácia sa uskutoční v priebehu tohto a nasledujúceho desaťročia a povedie k hlbokým štrukturálnym zmenám v odvetví, k útlmu niektorých remesiel a k vytvoreniu úplne nových atraktívnych povolaní. Nastupuje potřeba podstatného zvýšenia podielu priemyselnej výroby a automatizácie v odvetví. Potreba zvýšenia produktivity práce uvedie do stavebnej výroby aj nové techniky prinášajúce individuálny prístup k jednotlivým stavebným projektom za podmienok masovej výroby sústredenej v zosieťovaných kapacitách výrobcov materiálov, stavebných modulov, výrobkov, zariadení a iných dodávok pre stavebný sektor. Okrem pamiatkovo chránených budov a budov s vysokou kultúrnou hodnotou bude obnova existujúcich budov a najmä novostavieb vystavená tlaku na zavádzanie nových stavebných postupov.
Podstata prichádzajúcich zmien v procesoch výstavby
Najdôležitejším východiskom transformácie stavebného sektora je digitalizácia, industrializácia stavebnej výroby a prispôsobenie meniacemu sa ekosystému. Modularizácia, zvýšenie podielu priemyselne vyrobených stavebných častí, využitie umelej inteligencie pri plánovaní výroby a logistike, ktoré už poznáme napríklad z automobilového priemyslu, sa v stavebníctve už prakticky uplatňujú a prinášajú zmeny v systéme práce a nárokoch na všetkých úrovniach. Výrazne sa zvýši potreba digitálnej gramotnosti stavebných profesií, aby sa mohlo pracovať s digitálnym modelom stavby. Základom na realizáciu je komplexný digitálny model existujúceho stavu – tzv. digitálne dvojča budovy. Stavební pracovníci budú mať rozsiahlu podporu v podobe rozšírenej reality, ale novým faktorom konkurencieschopnosti stavebných firiem bude okrem využitia zelených technológií aj minimalizovanie realizácie zložitých a zdĺhavých stavebných postupov na staveniskách. Ďalším produktom týchto zmien bude výrazne rýchlejšia príprava stavby.
„Každý dom, každé stavenisko, každá cesta a každý most sú postavené dvakrát: raz vo fantázii a raz v skutočnosti. Fantázia je dôležitá, ale ktorýkoľvek stavebník vie, že pre skutočný úspech je kľúčové dobré plánovanie a precízna práca.“ Tento výrok architekta Franka Lloyda Wrighta dostáva v súčasnosti nový význam, a to digitálny. Každá stavba bude naozaj zhotovená dvakrát, najskôr jako digitálny virtuálny model a potom v skutočnosti.
Vzhľadom na rozvíjajúci sa internet vecí sa počíta aj s výrazne presnejšou časovou koordináciou dodávok stavebných výrobkov a ich inštalácie. Pri tvorbe a využívaní digitálneho modelu budovy vzniká potreba nových špecializácií pracovníkov. Vznikajú doteraz neexistujúce profesie, ktoré budú uchovávať a šíriť informácie počas celého životného cyklu budovy. V stavebníctve tak vzniká potřeba kvalifikovaných remeselníkov vybavených digitálnymi zručnosťami, ktorí dokážu pracovať s novými stavebnými technológiami s veľmi vysokou pridanou hodnotou. Pozitívne príklady vznikajúcich štrukturálnych zmien už možno vidieť aj na slovenských stavbách, napríklad při realizácii zemných prác – mechanicky, automaticky, na základe digitálního modelu terénu a GPS. Ďalším príkladom je automatická montáž ľahkých obvodových plášťov prostredníctvom polorobotickej montáže alebo nastupujúce robotické murovanie obvodových plášťov v susednej Českej republike. Hlavným cieľom je minimalizovať manuálne náročné procesy in situ a skrátiť technologicky zdĺhavé procesy (napr. mokré procesy) na stavbe. Preto sa úsilie musí zamerať na zvýšenie produktivity práce prostredníctvom spriemyselnenia stavebnej výroby využitím modulárnej výstavby, ktorá už úspešne preniká aj do hĺbkovej obnovy budov, 3D tlače, robotizácie, umelej inteligencie a autonómnych systémov. Tieto inovácie závisia od širokej implementácie digitálních technológií, ako aj digitálních zručností. Tie na Slovensku výrazne zaostávajú a ohrozujú nielen konkurencieschopnosť stavebných firiem, ale aj transformáciu slovenského stavebníctva na klimaticky neutrálny sektor.
Potreba modernej stavebnej legislatívy
Pre systémovú implementáciu těchto zmien v celom procese vzniku a prípravy diela je predpokladom a nevyhnutnosťou vhodné prispôsobenie stavebnej legislatívy a povoľovacích procesov. Na Slovensku sme v otázke základnej stavebnej legislatívy na dobrej ceste. Oba zákony, zákon o územnom plánovaní č. 200/2022 a zákon o výstavbe č. 201/2022, prijaté v roku 2022 tvoria modernú kostru. Moderný systém treba dotvoriť změnami vyvolaných zákonov a vykonávacích vyhlášok premietnutými do praxe a, pravdaže, systematickou digitalizáciu povoľovacích a postupne všetkých súvisiacich procesov. Tu sme v posledních rokoch urobili kus dobrej práce a nateraz začali dobiehať vyspelú Európu.
Prichádzajúce hlavné zmeny v požiadavkách na stavebné diela
Trend vývoja a smerovania stavebných diel vo svete ukazuje, že okrem uhlíkovej neutrality a uzatvoreného životného cyklu sa už v blízkej budúcnosti stanú aktívnymi prvkami decentralizované energetické systémy. Tie energiu nielen spotrebúvajú, ale aj vyrábajú z obnoviteľných zdrojov a skladujú s cieľom vytvárať pre energetické systémy flexibilitu. Tento vývoj umožní významne zvýšiť podiel obnovitelných zdrojov. Avizovaná integrácia diela jako stavebného a energetického významne zasiahne aj klientov vrátane miest a regiónov. Táto integrácia sa netýka iba budov, ako si niektorí predstavitelia mylne vykladajú. V susednej Českej republike v súčasnosti už vzniká projekt solárnej elektrárne na pripravovanej D55 ako integrované riešenie protihlukového systému a ochrany vtákov.
V segmente budov je nevyhnutné rýchlo pokročiť v náhrade uhlíkových zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi. Budovy zaberajú najväčšiu časť zastavanej plochy v EÚ a ich budúcnosť je nielen v transformácii na budovy s nulovými emisiami, aleaj na aktívne prvky energetických sietí, ktoré skladujú elektrickú energiu a dodávajú ju do siete. Tieto nové sofistikované požiadavky budú vyžadovať veľa zmien v prístupe investorov vrátane veřejného obstarávania, v ktorom najnižšia cena nemôže naďalej byť jediným kritériom. Ani tzv. technologická neutralita nemôže byť mantrou.
V energetickej transformácii sa vo vyspelej Európe veľmi rýchlo presadzujú energetické spoločenstvá, ktoré rozvíjajú využitie obnoviteľných zdrojov energie. Ide o ďalší rozmer integrácie výstavby sídelných útvarov a energetiky. V tejto súvislosti medzinárodné konzorcium, ktorého je ZSPS členom a ktorého zahraniční členovia už dnes obsluhujú vyše 10 miliónov odberateľov elektrickej energie v Grécku, vo Francúzsku, v Portugalsku, Slovinsku, Škótsku, Španielsku a Taliansku, pripravilo projekt BungEES s podporou financovania z EÚ. Okrem technických riešení integrácie komunitnej energetiky do výstavby budov a smart mestských štvrtí je cieľom posilnenie postavenia komunít pre energiu z obnoviteľných zdrojov pri jej výrobe, spotrebe, skladovaní a predaji. To zvýši energetickú hospodárnosť domácností, podporí využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a prispeje k boju proti energetickej chudobe prostredníctvom zníženia spotreby energie a nižších taríf za dodávky. V Holandsku ich podiel už dnes predstavuje približne 50 percent na celkových obnoviteľných zdrojoch energie v krajine. Projekt pripraví aj zodpovedajúce obchodné modely a súbor zmluvných riešení tak, aby sa mohli tieto riešenia rýchlo uviesť v spomínaných krajinách do praxe. Jedným z cieľov ZSPS je priniesť takéto riešenia aj na Slovensko.
V ďalšom medzinárodnom projekte ZSPS, GreenDeal4Buildings, podporil okrúhly stôl návrh opatrení, ktoré by pomohli využiť participatívne financovanie (napr. crowdfunding, komunitné projekty atď.) komunitných iniciatív. Je ešte potrebné legislatívne upraviť participatívne financovanie a nezávislý dohľad. Táto forma je veľmi úspešná v krajinách ako Nemecko, Taliansko, Španielsko, Holandsko alebo Francúzsko, kde sa až 36 percent projektov obnoviteľných zdrojov rieši práve komunitnými projektmi s podporou aj verejného financovania. Účasť občanov a miestnej samosprávy na projektoch spojených s prechodom na obnoviteľnú energiu už prakticky preukázala značnú pridanú hodnotu vo forme väčšieho akceptovania obnoviteľnej energie obyvateľmi a väčšieho prístupu k dodatočnému súkromnému kapitálu, čo viedlo k väčšiemu výberu pre spotrebiteľov a väčšej účasti občanov v transformácii na čistú energiu. Keďže ide o komunitné projekty, občania môžu priamo rozhodovať o prioritách týchto projektov a po ich dokončení sú priamymi užívateľmi výhod, ktoré sa s nimi spájajú. Preto okrúhly stôl odborníkov podporil aj návrh na schému podpory na vznik týchto energetických spoločenstiev. Zo strany vlády je potrebné prehodnotiť priority výdavkov vlády, ako aj podpory poskytovanej operačními programami smerom k projektom, ktoré zabezpečujú rýchlejší prechod na klimatickú neutralitu. Okrúhly stôl sa venuje aj problematike energetickej chudoby a jej riešeniu. Podporné programy na využívanie obnoviteľných zdrojov energie sú na Slovensku nastavené nesprávne, prakticky podporujú majetnejších a tým prehlbujú sociálne rozdiely. Energetickú chudobu nesmieme miešať s hmotnou núdzou. Absencia jej riešenia vedie k narastajúcim sociálnym rozporom a napätiu, ktoré môžu viesť k spoločenskej nestabilite. Na to, aby stavebníctvo na Slovensku úspešne zvládlo súčasné výzvy, je však nevyhnutné zmeniť celospoločenské priority a priority vlády v oblasti podpory výskumu a vývoja smerom k aplikovanému výskumu a vývoju inovácií v stavebníctve a podpora podnikateľských zámerov musí smerovať hlavne do tohto sektora, aby sa inovácie dostali do praxe.
Potreba zmien v prístupe štátu k stavebníctvu na Slovensku
Európska komisia označila práve stavebníctvo za kľúčový sektor na dosiahnutie klimatickej neutrality do roka 2050. Len moderné a adaptované stavebníctvo bude schopné naplniť investičné potreby Slovenska a transformačné zmeny v kvantite aj v kvalite. Na implementáciu všetkých uvedených modernizačných potrieb v bežnej stavebnej praxi je potrebné mať splnené dve základné podmienky: po prvé, preškolených pracovníkov v stavebníctve adaptovaných na nové pracovné postupy a schopných pracovať s novými technológiami a po druhé, investičné prostriedky na nákup a implementáciu týchto technológií, ako aj na vybudovanie potrebného ekosystému. A tu sme pri dnes asi najväčšom systémovom probléme slovenského stavebníctva v posledných rokoch – hlbokom nepochopení a nezáujme ostatných slovenských vlád.
Slovenské stavebníctvo v posledných rokoch vykonáva v priamom a/alebo nepriamom verejnom záujme štátu veľkú väčšinu svojich výkonov: dlhodobo okolo 50 percent zákaziek pre verejný sektor štátu aj samospráv, 15 percent bytovej výstavby, ktorá plní významnú sociálnu úlohu štátu, 10 percent obnovy budov – čo je plnenie klimatických záväzkov štátu z Európskej zelenej dohody a znižovanie energetickej záťaže a v neposlednom rade aj cca 15 percent priemyselnej výstavby, ktorou sa podporuje rast a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Spolu to predstavuje 85 – 90 percent výkonov stavebníctva.
Napriek tomu sa štát potrebám stavebníctva nijako nevenuje, potrebné transformačné zmeny nielenže nijako nepodporuje, ale kladie im prekážky. Ak by sme hypoteticky preniesli tento prístup štátu do zdravotníctva, štát by zrušil ministerstvo zdravotníctva a prestal by plánovať akékoľvek zdravotné výkony. Dostupnosť liekov by nechal na šikovnosti a ľubovôli lekární. Žiadne kompenzácie za zvýšené náklady na lieky či za zdravotnícky materiál, energie a tak ďalej by nemocniciam nekompenzoval. Vzdelávanie a prípravu lekárov a sestier by nechal na ľubovôli škôl a samosprávnych krajov. Nemocnice by si na modernizáciu svojho vybavenia a investície mali zadovážiť finančné prostriedky samy. A štát by preplácal len niektoré uskutočnené výkony, za najnižšie náklady a s viacmesačným až niekoľkoročným oneskorením, prípadne vôbec. Toľko analógia so súčasným prístupom slovenskej vlády k stavebníctvu. Štát len na stavbách dopravnej infraštruktúry v auguste meškal s preplatením niektorých objednaných a realizovaných zmien na niektorých stavbách aj 2 roky a súčet nepreplatených a samotným ministerstvom dopravy uznaných doplatkov nepredvídateľných cenových nárastov bol alarmujúcich viac ako 100 mil. eur. Tieto prostriedky okrem iného chýbajú cez subdodávateľské vzťahy v celom stavebníctve a v boji o holé prežitie firiem sa potreba modernizácie stáva futuristickou teóriou.
Krátkozraké priority verzus dlhodobé ciele
Ostatné slovenské vlády inklinovali v oblasti výstavby k uprednostňovaniu krátkodobých priorít, predovšetkým s cieľom minúť prostriedky EÚ určené na stavebné investície čo najrýchlejšie a najjednoduchším, a teda aj menej efektívnym spôsobom. Prakticky všetky prostriedky sú alokované na konkrétne investičné akcie, teda na ich projektovanie a výstavbu. Na prípravu prostredia výstavby, teda napr. na digitalizáciu procesov výstavby, na nové technológie výstavby, na tréningy účastníkov výstavby na nové požiadavky v rámci implementácie ESG, znižovania uhlíkovej stopy, životného cyklu stavieb a podobne prostriedky vyčlenené nie sú. Tak sa väčšina verejných stavieb pripravuje takpovediac „po starom“ napriek tomu, že v stavebníctve objektívne trvá niekoľko rokov, kým sa technické a technologické zmeny premietnu do praxe.
V rámci medzinárodnej spolupráce či už na európskych projektoch, alebo vo FIEC takpovediac v priamom prenose vidíme, ako aktívne odborne spolupracujú jednotlivé vlády s národnými stavebnými zväzmi a výraznú časť prostriedkov venujú samotnej adaptácii stavebníctva. Sem patrí výrazná podpora vzdelávania pracovníkov v stavebníctve či už na strane verejného sektora, alebo súkromných dodávateľov za súčasnej podpory investícií do rozvoja a implementácie nových technológií. Pri podpore obnovy budov využívajú dotačné zdroje v kombinácii so súkromnými a návratnými, čím dosahujú podstatne vyšší záber s pákovým efektom. ZSPS spolu s odbornými partnermi vykonal v rámci medzinárodného projektu DoubleDecker v uplynulom a v tomto roku status quo analýzu pripravenosti stavebníctva na nadchádzajúce zmeny. Vykonaná analýza poukázala na mnohé nedostatky v hodnotení doterajších výsledkov v oblasti zvyšovania energetickej hospodárnosti budov, čo nakoniec potvrdili aj výsledky kontroly zo strany Najvyššieho kontrolného úradu, aj keď zatiaľ sa realizovala iba kontrola v oblasti verejných budov. Cieľom status quo analýzy však nebolo hodnotenie obnovy fondu budov ako takej, ale zhodnotenie prínosu obnovy budov k rastu v stavebnom sektore. Vychádzajúc z veľmi priaznivého hodnotenia doterajších výsledkov v oblasti obnovy budov zo strany zodpovedných autorít, aj s prihliadnutím na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu je možné len konštatovať, že ani v budúcnosti neprispeje obnova budov k významnému rastu v stavebníctve, ako to bolo aj v rokoch hodnotených v tejto oblasti ako veľmi intenzívnych.
Stavebný sektor sa tak môže sústrediť na nevyhnutnú transformáciu, aby popri výstavbe dopravnej infraštruktúry bolo možné zvládnuť recykláciu značnej časti terajšieho fondu budov, ktoré už nebudú pre nedostatočnú údržbu vyhovovať podmienkam na bývanie, a zabezpečiť novú výstavbu, vychádzajúc z demografického vývoja. Touto transformáciou si stavebný sektor zároveň zabezpečí záujem investorov a predíde kríze financovania vlastných podnikateľských aktivít vzhľadom na presun investorov na financovanie udržateľných podnikateľských aktivít, čo zároveň bude znamenať, že neudržateľné podnikateľské aktivity nebudú mať prístup k financovaniu. Z tohto dôvodu je dôležité venovať pozornosť vývoju v oblasti taxonómie EÚ a prispôsobeniu podnikateľských aktivít jej technickým kritériám.
Zároveň je nevyhnutné transformovať odborné školstvo, presadiť nové prístupy, metódy a technológie vo vzdelávaní a v hodnotení učebných výstupov a tým anticipovať potreby nielen trhu práce, ale aj nové spoločenské potreby, ktoré budú čím ďalej, tým viac stredobodom záujmu. ZSPS podobné projekty v spolupráci so školami pripravuje. Prvý takýto projekt už predložil sekcii Plánu obnovy a odolnosti, ako aj Štátnemu inštitútu odborného vzdelávania, zatiaľ, žiaľ, bez záujmu štátu o ich implementáciu.
Impulz inovácií, ktorý stavebníctvo dostalo, sa má zmeniť v rámci dodávok stavby prostredníctvom priemyselnej výstavby (PV). PV je systém, ktorý využíva a kombinuje atribúty BIM a CDE a digitálních dvojčiat. Zahŕňa päť kľúčových trendov:
- spracovanie veľkého množstva dát (big data), AI (umelú inteligenciu) a prediktívnu analytiku;
- robotiku a automatizáciu;
- prefabrikáciu a výstavbu mimo staveniska;
- internet vecí;
- techniky aditívnej výroby (3D tlač).
Zároveň sa identifikovala potreba nových profesií a úloh v stavebnom procese (zoznam nie je úplný a bude sa dopĺňať v procese vytvárania cestovnej mapy):
- spracovateľ informácií;
- operátor robotov;
- koordinátor dát a využitia BIM;
- operátor/manažér kybernetickej bezpečnosti;
- špecialista hodnotového reťazca;
- architekt umelej inteligencie;
- operátor stavebných dronov;
- operátor priemyselnej stavebnej výroby.
Identifikovali sa potrebné, ale dnes chýbajúce zručnosti, vedomosti a kompetencie u absolventov škôl aj u pracovníkov v praxi, a to:
- kognitívne a systémové myslenie;
- programovanie;
- aktívny prístup k ďalšiemu vzdelávaniu;
- rozhodovanie založené na údajoch;
- komplexné riešenie problémov s odbornými komunikačnými schopnosťami;
- analýza údajov, umelá inteligencia (AI) a BIM;
- manažment výroby v priemyselnej stavebnej výrobe;
- modelovanie a simulácie;
- manažment robotických zdrojov a dronov;
- internet vecí (IoT);
- počítačová vizualizácia;
- 3D tlač;
- rozšírenia realita (XR), zahŕňajúca pozmenenú realitu (AR), virtuálnu realitu (VR) a zmiešanú realitu (MR);
- integračné zručnosti.
Času pritom nie je veľa. Ak by sme začali s prípravou profesionálov s těmito a ďalšími zručnosťami, vedomosťami a kompetenciami dnes, prví budú vychádzať zo škôl najskôr v roku 2030. Môže za to súčasné nastavenie procesov v našom školstve. Tomu je potřebné prispôsobiť aj potrebu ďalšieho vzdelávania a urýchlene vytvoriť fungujúci systém kontinuálneho vzdelávania v stavebníctve, ktorý rýchlo reaguje na inovácie v odvetví a napomôže vytváranie nových vzdělávacích programov v rámci odborného školstva. A pritom v západných európskych krajinách odhadujú sformovanie integrovanej priemyselnej výstavby už v rokoch po roku 2025. V oblasti prípravy ľudských zdrojov na nastávajúce potreby stavebníctva je ZSPS členom aj ďalšieho medzinárodného pracovného tímu, ktorý 1. septembra 2023 začal s riešením medzinárodného projektu s názvom REPowerE(d)U. Hlavným cieľom je vytvorenie systému ďalšieho vzdelávania a kvalifikácie na podporu opatrení Európskej komisie na dekarbonizáciu flexibility, zníženie spotreby zemného plynu a vyrovnanie spotreby počas energetických špičiek.
Projekt má za úlohu uľahčiť implementáciu inovatívnych riešení na realizáciu zámerov REPowerEU v sektore budov a ďalších nedávnych opatrení na zníženie závislosti EÚ od ruského zemného plynu vrátane riešenia nedávneho extrémního rastu cien energií, ako aj na riešenie nestability energetických trhov v budúcnosti prostredníctvom zvýšenia flexibility energetických systémov a obmedzenia spotreby energie počas špičiek. Jedným z hlavných výsledkov bude vypracovanie viacerých programov odbornej prípravy žiakov, ale aj preškolenie pracujúcich odborníkov.
ZSPS sa zapojil aj do podpory prípravy a zavádzania vzdelávacích programov rozšírenej reality do vzdelávania na stavebných odborných školách a zavádzania technológie rozšírenej reality (XR) na staveniskách spolu s digitalizáciou, BIM, digitálnymi dvojčatami, umelou inteligenciou a robotikou. Cieľom je vytvoriť prostredie v zmysle konceptu Priemysel 5.0 a Stavebníctvo 5.0. Tento nástroj bude efektívne prispievať k usmerňovaniu a navigácii pracovníkov na stavbách všetkých profesií v celom procese stavebnej výroby/montáže s cieľom dosiahnuť prísnu technologickú disciplínu a čo najvyššiu kvalitu dodávaných prác. Adaptačné programy sa však môžu pripravovať a pripravené budú mať pre prax význam iba vtedy, ak sa dostanú do realizácie. Zostáva smutnou skutočnosťou, že program vzdelávania žiakov a remeselníkov v nových technologických požiadavkách vrátane komunitnej energetiky a digitálnych zručností, ktorý predložil ZSPS v spolupráci so strednými odbornými školami pre zaradenie do Plánu obnovy a odolnosti v marci 2023, úradníci neakceptovali. ZSPS považuje za potrebné prehodnotiť, či má pre budúcnosť Slovenska naozaj najväčší význam maximum disponibilních verejných prostriedkov na výstavbu len „prestavať“.