Konferencie ES
Galéria stavieb
Digitalizované ukážky časopisov
Novinky
Edícia Špeciálna literatúra
Edícia Stavebný manažment
Edícia Dobrá rada nad zlato
Edícia Rodinné domy
Mimo edícií
Energetická efektívnosť obnovy historických budov
Doc. Ing. Milan Smutný, PhD. a kol.Časopis Eurostav číslo 5/2010
Fasáda je obal, ktorý predáva...
Iste budete so mnou súhlasiť, ak poviem, že prvá reakcia na akúkoľvek budovu je reakciou na jej fasádu. Fasáda je totiž tá časť budovy, ktorá nás osloví ako prvá. Až potom, keď nás zaujme fasáda budovy alebo komplexu, začneme sa zvyčajne o budovu zaujímať podrobnejšie. Fasáda je prvým signálom, ktorý každý objekt vysiela smerom k verejnosti. Preto je jej riešenie veľmi dôležité.
Fasáda jednoducho povedané „predáva", a sú si toho vedomí ako investori a developeri, tak aj architekti a projektanti. Práve preto je v zahraničí aj špecializovaná profesia - odborník pre fasády, ktorého úlohou je sledovať trendy v oblasti vývoja konštrukčných, technologických, materiálových a energetických systémov pre fasády a nasmerovať architektov, projektantov aj investorov k takým riešeniam, ktoré budú presne zodpovedať ich predstavám a požiadavkám, ale aj potrebám budúcich užívateľov.
Každá fasáda okrem vizuálnej stránky musí spĺňať veľa ďalších dôležitých kritérií a parametrov. V súčasnosti sa čím ďalej tým viac kladú na fasádu a na vonkajší obalový plášť požiadavky týkajúce sa energetickej úspornosti. Fasáda budúcnosti už nemá plniť len funkciu ochrany pred poveternostnými vplyvmi, ale má aktívne prispievať k tomu, aby sa užívatelia za každého počasia a v každom časovom období cítili v budove komfortne. Samozrejme, takéto inteligentné, interaktívne, fotovoltické a iné nové typy fasád sú ešte len experimentmi, ktorých fungovanie sa overuje v praxi. Aj na Slovensku už máme prvé experimenty tohto druhu za sebou a tie ukazujú, že táto cesta je vývojaschopnou cestou do budúcnosti, hoci je podstatne náročnejšia (finančne, technicky, technologicky), ale zároveň je ohľaduplnejšia k životnému prostrediu a k človeku.
Na druhej strane, aj praxou niekoľkonásobne overené technológie a technologické postupy, sú na Slovensku ešte stále problémom. Hovorím napríklad o zatepľovaní. Napriek tomu, že existujú presné technologické postupy, že sa zdôrazňuje, že treba aplikovať tzv. certifikované zatepľovacie systémy a že je legislatívne určené, že zatepľovanie môžu zhotovovať len firmy, ktoré majú na to licenciu, skutočnosťou je často nekvalitne zhotovené zateplenie. Prečo? Jednoznačnou odpoveďou na to je nekvalifikovanosť, neskúsenosť a nekompetentnosť niektorých „tiežpodnikateľov", ale aj objednávateľov týchto prác. Vládny program zatepľovania, ktorý bol vyhlásený vládou SR presne pred rokom, bol pripravený nielen s cieľom zdynamizovať proces zatepľovania a znižovania energetickej náročnosti budov pre bývanie na Slovensku. On mal byť aj prostriedkom pre posilnenie zamestnanosti v stavebníctve počas hospodárskej krízy a na zmiernenie jej dopadov. Tento program však niektorí podnikavci pochopili tak, že je to pre nich jedinečný spôsob ako aj v čase krízy zarobiť. Hoci nemali žiadne, alebo len minimálne skúsenosti s touto špecializovanou činnosťou, vrhli sa na zháňanie zákaziek z tejto oblasti. Pritom ich jedinou konkurenčnou výhodou oproti serióznym firmám, ktoré sa problematike zatepľovania venujú systematicky už niekoľko rokov, bola cena. A keďže je kríza a každý šetrí, kde sa dá, našli sa „odvážlivci" ktorí napriek tomu, že tieto firmy nemali žiadne poriadne referencie, že ľudí na vykonávanie zatepľovacích prác zháňali doslova „na ulici", vyskúšali ich. Zverili im zatepľovanie svojich domov a bytov, lebo ponúkli najnižšiu cenu. A doplatili na to. Dnes sa boria s problémami zle zatepleného domu a musia vynakladať ďalšie a ďalšie financie na to, aby nekvalitu spôsobenú amatérskymi firmami, odstránili a nahradili kvalitou. Každý však vieme, že zle ušitý kabát už nikdy nebude sedieť tak, ako by mal, aj keď ho bude po amatérovi prešívať odborník.
Šetriť na nepravom mieste sa nevypláca...
Ing. arch. Darina Lalíková, CSc., šéfredaktorka
P. Golej








