Vydavateľstvo Eurostav - pilier Vašej odbornej informovanosti

Časopis Eurostav číslo 4/2010
Verejné súťaže, verejné financie, verejné stavby

Podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2008 tvorili zákazky financované z verejných zdrojov len 30 % z celkového objemu zákazok v stavebnej produkcií. Z toho išlo takmer 70 % do výstavby dopravných a inžinierskych stavieb a len 30 % do výstavby, rekonštrukcií a modernizácií budov. To, že sa stavajú na Slovensku za verejné peniaze cesty a diaľnice, je fajn. Už menej „fajn“ je, že sa nestavajú takmer žiadne verejné budovy ako sú knižnice, galérie, múzea, nemocnice a školy. Ak si zmapujeme situáciu u našich susedov, tam je to podstatne lepšie. V uplynulých rokoch sa tam postavilo z verejných peňazí niekoľko architektonicky zaujímavých verejných budov, z ktorých niektoré sme publikovali aj na stránkach našich časopisov.

V minulých rokoch, keď na Slovensku panoval stavebný boom, nepociťovali sme nedostatok výstavby verejných budov z verejných zdrojov až tak bolestivo. Akceptovali sme, že sa stavajú hlavne cesty a diaľnice, pretože sme si uvedomovali, že práve dobrá dopravná infraštruktúra je nevyhnutnou podmienkou prílevu investorov. Dnes je však situácia podstatne iná. Investorov ubudlo, výstavba ciest a diaľnic sa realizuje aj pomocou PPP projektov. Preto sa úplne prirodzene očakáva, že pri výstavbe verejných budov nastúpi štát. Že bude iniciovať a financovať výstavbu a modernizáciu nových škôl, knižníc a ďalších budov na podporu kultúry, športu a vzdelávania, pretože mnohé z existujúcich už nezodpovedajú súčasným požiadavkám, ktoré sú kladené na tento typ budov, či už z hľadiska energetickej hospodárnosti, prevádzky, bazbariérovosti a nakoniec aj samotnej architektúry.

Niektoré štáty v dobe predchádzajúceho stavebného boomu veľmi prezieravo investovali do výstavby verejných budov. Zoberme si také Írsko. Tam bol v rokoch 2006 až 2008 nevídaný stavebný rozmach, ale 80 % zo všetkých budov postavených v tomto období, financoval štát. Štát mal však záujem na tom, aby za financie daňových poplatníkov boli postavené naozaj kvalitné diela. Preto na väčšinu z nich vypísal verejné architektonicko-urbanistické súťaže. Tak je to totiž bežné vo vyspelých európskych štátoch, kde si uvedomujú, že súťaže sú jediným demokratickým prostriedkom na to, ako transparentne využívať verejné financie a navyše sú tiež jediným demokratickým spôsobom výberu toho najlepšieho (architektonicky, ekonomicky, konštrukčne, technologicky) návrhu.

Aj skúsení súkromní investori vedia, že ak chcú za svoje peniaze postaviť po všetkých stránkach optimálny variant, je dobré investovať nejaké peniaze navyše – do súťaže. Jedine súťaž návrhov totiž môže priniesť rôzne pohľady na riešenie zadania a odhaliť tak aj investorom netušené možnosti riešenia.

Ak si to zoberieme úplne laicky, keď si ideme kúpiť nové topánky, úplne prirodzené si urobíme prieskum. Pozrieme si rôzne modely, porovnáme ceny a vyberieme si po všetkých stránkach pre nás tie najlepšie topánky. Podobne by sa mal správať aj štát a to aj preto, že nejde o jeho, ale o naše spoločné peniaze.

Je preto škoda, ak sa pri tom malom počte verejných budov, ktoré sa u nás stavajú, obchádzajú z rôznych dôvodov verejné súťaže. Či už je to z finančných, časových alebo iných dôvodov, riskujeme. Budovy a stavby sa totiž nestavajú na pár rokov, oni tu budú niekoľko desiatok rokov, budú súčasťou prostredia miest a dedín a ak nebudú pre ne prínosom, dôsledky netransparentného a nedemokratického rozhodovania niekoho iného, ponesieme všetci.

Pekné čítanie aprílového Eurostavu praje