Vydavateľstvo Eurostav - pilier Vašej odbornej informovanosti

Časopis Eurostav číslo 3/2010
Inteligentný človek a inteligentná budova

Čo je to vlastne inteligencia? Podľa slovníka cudzích slov pod pojmom inteligencia rozumieme rozumovosť, duševnú vyspelosť, múdrosť, schopnosť chápať a samostatne myslieť. Často sa pojmom inteligencia označujú aj ľudia duševne pracujúci. Inteligentným však nemusí byť len vzdelaný človek s univerzitným vzdelaním. Často sa za inteligentného označuje aj ten, ktorý sa k svojim vedomostiam a všeobecnému prehľadu dopracoval samoštúdiom a skúsenosťami. Ak sa povie, že to je inteligentný človek, myslí sa tým najmä, že je duševne vyspelý, múdry a rozumný, dá sa s ním komunikovať, chápe súvislosti, vie slušne povedať svoj názor na vec, vie argumentovať, ale vie aj počúvať. S inteligentným človekom je radosť spolupracovať a ak mu nechýba aj emocionálna inteligencia, ktorá je v živote, v komunikácií a celkovo vo vzťahoch rovnako dôležitá, takýto človek náš život určite obohatí aj ľudsky.

Ak použijeme analogický pojem inteligencia pre budovy, malo by to znamenať, že aj budovy budú múdre, rozumné a budú samostatne myslieť? V podstate áno, rozdiel je len v tom, že budovy inteligentnými robia ľudia. Ľudia ich navrhujú a implantujú do nich vlastnosti a prevádzkové ale aj vizuálne charakteristiky, ktoré chcú, aby budova mala. Robia ich teda „umelo“ inteligentnými.

Pojem inteligentné budovy vznikol niekedy v 70. rokoch minulého storočia v Amerike, a ich cieľom bolo znižovanie energetickej náročnosti budov, optimalizovanie nákladov na ich prevádzku a vytvorenie určitého pracovného komfortu. Prvé skúsenosti s týmito budovami v Amerike a Japonsku však neboli najlepšie. Ľuďom, ktorí v nich bývali, žili a pracovali komplikovali život rôzne zdravotné problémy. Postupne sa vyvíjali stále dokonalejšie systémy a technológie a v súčasnosti sú inteligentné budovy na takej úrovni vývoja, že ak sú dobre navrhnuté a sprevádzkované, dokážu poskytovať naozaj dokonalý pracovný a obytný komfort. Ak sú tieto budovy navyše koncepčne architektonicky dobre riešené a poskytujú aj možnosť prepojenia dokonalého umelého prostredia interiéru s exteriérom plným zelene a oddychových plôch na terasách prípadne strechách budov, sú hodnotou, ktorá zvyšuje cenu takejto budovy na trhu.

V súčasnosti sa kladú stále vyššie požiadavky na užívateľský komfort budov. Žiaľ, užívateľský komfort nejde vždy ruka v ruke aj s kvalitou architektúry a realizácie. Mnohé budovy a najmä ich developeri sa tvária, že predstavujú špičku medzi napr. administratívnymi budovami na trhu, že sú inteligentnými budovami, že sú „jedničkami“ na trhu. Dôvody takéhoto správania na trhu sú jasné. Konkurenčný boj. Ale ak sa týmto budovám pozriete lepšie a hlbšie „pod kožu“, mnohokrát zistíte, že nedosahujú architektonické, zhotoviteľské a ani užívateľské parametre priemeru. Žiaľ!

Napadá vás v tejto súvislosti opäť analógia medzi budovami a ľuďmi? Mňa tiež...