Vydavateľstvo Eurostav - pilier Vašej odbornej informovanosti

Časopis Eurostav číslo 10/2008
Cestovateľské impresie

 V septembri som mala možnosť navštíviť 3 európske veľkomestá: Londýn (súkromne), Berlín a Madrid (pracovne). Návšteva týchto troch veľkomiest tak v krátkom čase za sebou nutne ponúkla možnosť porovnávania nielen ich navzájom, ale aj s Bratislavou... Londýn je mesto, ktoré som naposledy navštívila asi pred 15 rokmi. Za ten čas sa samozrejme zmenil. Vyrástli tam najmä nové administratívne komplexy, Fosterova „uhorka“ a ďalšie budovy. Mnohé z nich boli architektonicky zaujímavé, ale kontext s prostredím im až na výnimky chýbal. Čo ma však úplne „chytilo“ boli parky. Hyde park, Regens park nie sú nové, sú historickou súčasťou Londýna už veľmi dlho a sú v jeho priamom centre. Ale sú nádherne, obrovské a udržiavané. Stretnúť v nich veveričky nebolo nič neobvyklé. Tieto parky ponúkajú nielen nádhernú zeleň, ale aj množstvo príležitostí na pasívny aj aktívny oddych, vrátane vodných plôch s lehátkami, reštauráciami a sú aj miestom rôznych kultúrnych aktivít. Parky možno Londýnu naozaj závidieť. A závidieť môžeme aj ich dobre organizovanú verejnú dopravu. O Berlíne som toho z literatúry vedela dosť. O známych realizáciách ešte známejších európskych a svetových architektov. Vedela som, že Potsdamer Platz je ich výkladnou skriňou. Ale skutočnosť ma úplne nadchla a nielen Potsdamer Platz, ale aj budova Bahnhofu, ktorého moderný koncept, úžasné strešné konštrukcie, 5-úrovňové riešenie nástupíšť vlakov aj autobusov predstavuje naozajstné mesto v meste. Berlín je obrovský, obrovské sú jeho bulváre, veľkoryso sú koncipované jeho námestia a taký je aj pohľad na Berlín zhora, napr. z vyhliadky Fosterovej dostavby kupoly Reichstagu. A čo mu možno tiež závidieť, sú opäť parky. Tie sú samozrejme tiež obrovské a udržiavané. A čo ma v Berlíne fascinovalo najviac? Architektonický a stavebný moderné svojim riešením, použitými materiálmi a technológiami, dômyselným energetickým riešením, oni také naozaj aj sú a sú prepracované do detailov... Španielsky Madrid sa po Berlíne zdal trošku „ošuntelý“, ale len na prvý pohľad. Aj v tomto meste, kde sa denne pohybuje takmer toľko ľudí ako je obyvateľov Slovenska, sa dali nájsť naozaj dobré architektúry. Trošku sklamaním bol pre mňa známy dizajnový hotel Puerta America, kde každé podlažie navrhoval iný architekt, od N. Fostera až po napr. Zahu Hadid. Sklamaním bol preto, že pri dizajnovaní izieb a chodieb ako keby architekti zabudli na to, že v izbách budú žiť skutoční ľudia so svojimi potrebami. Nemožnosť si večer v posteli prečítať knihu, pretože autor interiéru izby pri riešení osvetlenia jednoducho zabudol na nočnú lampu, alebo sa mu taká klasická nehodila do konceptu, som niesla naozaj ťažko (hoci osvetlenie izby bolo na prvý pohľad efektné, len nie praktické). Vtedy som si opäť spomenula na pravdivý výrok známej českej architektky Alena Šrámkovej, že „....pre architektúru treba trpieť...“. Nenadchla ma ani farebnosť väčšiny izieb, kde dominovali ponuré až depresívne farby, na rozdiel od fasády, ktorá farbami priam hýri. Ale aj Madrid má okrem atraktívnej historickej časti mesta čo ponúknuť. Úžasný bol administratívny komplex firmy Telefónica (podrobnejšie na str. 52), ale aj zrealizovaný komplex sociálneho bývania, ktorý v porovnaní s našimi aktivitami v sociálnom bývaní vyzeral na prvý pohľad ako luxusný obytný komplex. A aj v Madride majú úžasné parky a záhrady, napr. Buen Retiro sa rozkladá na ploche takmer 120 hektárov je v úplnom centre mesta. Každý Španiel vraj musí, obrazne povedané, mať „svoj stromček a pri ňom lavičku“. Zeleň je u nich prirodzenou súčasťou každej budovy, každého komplexu, celého mesta. Aj budova hlavnej stanice je ako keby obrovská botanická záhrada s vtáctvom, korytnačkami, a ďalšími drobnými živočíchmi, okolo ktorej sú riešené obslužné zóny a nástupištia a to všetko je prekryté oceľovo-sklenenou konštrukciou v tvare polvalca. A čo Bratislava? Tu zatiaľ potichu (niekedy aj potajme) rastú nové domy a padajú ďalšie stromy...

Darina Lalíková, šéfredaktorka, Foto: P. Golej